Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

zložiť dok.

1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť

2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov

3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky

4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku

5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov

6. úderom zraziť na zem: z. súpera; z. zver zastreliť

7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru

8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu

9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu

10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad; z. zbraň kapitulovať

z. ruky do lona prestať robiť; nemať kde → hlavu z.; z. kosti zomrieť; expr. úplne ho to z-lo premohlo;

nedok. skladať

s. účty niekomu zodpovedať sa

// zložiť sa

1. (bezvládne) klesnúť (význ. 1), spadnúť: z. sa do kresla, na zem

2. vykonať medzi sebou zbierku, poskladať sa: z. sa na víno

3. odložiť si vrchné šatstvo, batožinu ap.: zlož sa a sadni si

4. ubytovať sa, usadiť sa niekde: z-l sa na týždeň u priateľa;

nedok. skladať sa

1. k 1 – 4

2. byť zostavený z niečoho, pozostávať: dielo sa s-á z 5 kapitol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skladať ‑á ‑ajú nedok.; skladať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému • skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónietvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickúzostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikovkniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere


majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebríkhovor. porábať: Čože to porábaš?expr. kutiť: kutí okolo domuzastar. kremesliť: kremeslí čosi v šopeskladaťzostavovaťmontovať (z častí do celku): skladá, montuje police

2. p. napomínať


obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňaťzahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitiekniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutietajiťutajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvoskrývaťukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapeniemať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve častiskladať sakniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne


písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


riasiť robiť záhyby na látke • zberaťzberkaťnaberať: riasila, zberala sukňu v páse; zberkala, naberala rukávyskladaťhovor. faldovať (riasiť do skladov): skladaná sukňaplisovať (husto riasiť a zažehľovať do skladov): plisované šatyhovor. zastar. rancovať


skladať sa 1. byť zložený • kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkovzastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb

2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ • zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na darprispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe


skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

3. p. predstavovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho). klásť, dávať z niečoho dolu: Vanovský skladal mechy z voza. (Vaj.) Pri bráne skladali z káry jablká. (Žáry) Čiapku neskladal z hlavy. (Ondr.) Gazdiná skladá okuliare. (Tim.) Ale ma neskladajte, iba vLučatíne. (Taj.)

2. (čo) klásť, dávať dohromady, spájať; zostavovať: Gazdovia skladajú skaly do stohov nad školskou záhradou. (Tim.) Starý Praskovský vzdychal, skladajúc ruky na prsiach. (Jégé); pren. Skladala si svet. ako ten hlúpy Jano v rozprávke. (Tat.); fyz. s. sily nahradzovať účinok niekoľkých síl. účinkom jednej sily

s. ruky do lona ničnerobiť;

3. (čo) prekladať, prehýbať do záhybov: Pani naklonila hlavu, skladajúc servítku. (Kuk.) Adam pomáhal Zoši skladať bielizeň. (Jégé)

4. (čo) dávať, klásť niekam, odkladať: Skladá na posteľ kabát i baranicu. (Taj.) Skladá šitie a berie sa spoza stola. (Podj.) Všetko jej skladajú k nohám. (Ráz.) Dar svoj ti skladám. (Taj.); pren. Všetku vinu skladal na plecia aktivu. (Min.)

s. zbrane vzdávať sa boja;

5. (čo) klásť jeden k druhému, zhromažďovať: Ani jeden z halierov nedám, ktoré som si krvopotne skladala. (Barč) Hreščová neskladala majetky. (Tat.)

6. (čo) zostavovať, tvoriť, písať, najmä hudobné al. slovesné dielo: s. pieseň, operu; s. verše; Zostavoval účty, skladal i všelijaké žiadosti. (Fr. Kráľ) P. Valaský skladá — dejiny literárnych snažení v Uhrách. (Vlč.) Skladám si v duchu akúsi ruskú vetu. (Pláv.)

7. (čo) (o niektorých úkonoch) robiť, konať, činiť: s. skúšku, s. maturitu; s. sľub, prísahu; s. účty robiť vyúčtovanie; zastar. s. počet (Kal., Horal) účtovať; Vrelú vďaku vám skladám. (Sládk.)

8. s. nádej, dôveru ap. (do koho, do čoho, star. i v koho, v čo) spoliehať sa v niečom na niekoho, na niečo: Skladali nádej do hostinskej. (Záb.) V syna som všetku svoju úfnosť skladala. (Tim.) Cítim sa vysoko poctený prejavom dôvery, ktorú vo mňa skladáte. (Zúb.) Najväčšiu dôveru skladá do svojich rúk. (Švant.) V jeho prácu skladal veľké nádeje. (Mráz)

9. (čo) vzdávať sa, zriekať sa niečoho: Skladám týmto úrad konzula. (Karv.) Skladám službu cisársku. (Kal.)

10. (čo) odvádzať nejakú sumu, splácať: Skladám príslušnú sumu. (Ráz.);

dok. zložiť

|| skladať sa

1. (z čoho, z koho) byť zložený z niečoho, pozostávať Tábor sa skladal z dvoch zemlianok. (Zúb.) Stráž sa skladá z dvadsiatich chlapcov. (Barč)

2. konať medzi sebou zbierku na niečo, dávať príspevky na niečo: Skladali sa na pol litra plzenského. (Vaj.) Celá dedina skladala sa mu na proviant. (Zát.)

3. zastar. ukladať sa: Ľud sa skladá na pokoj. (Tim.) Vybral si voľný stôl a pomaly sa pri ňom skladal. (Tat.);

dok. zložiť sa


zložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) dať dolu (obyč. z niečoho), sňať a uložiť, položiť niekde: z. tovar z voza, z. čiapku, klobúk z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo; Zložil čajník z trojnožky. (Bedn.) Na stoličke je vrece s múkou, poď mi ho zložiť. (Kuk.) Doviezol ju (Žltovlásku) a zložil v chalupe. (Dobš.); pren. Zloží jej ťarchu z duše. (Kuk.) Zlož zo seba všetok umelý chlad, všetku pretvárku (Tim.) prestaň sa pretvarovať.

z. klobúk pred niečím, niekým oceniť, uznať vysokú hodnotu niečoho, niekoho; z. účty z niečoho vyúčtovať z nejakej činnosti;

2. (čo) dať dohromady, spojiť v celok, zostaviť, poskladať: Mal teraz pozbierať kolieska, osky, kamene i vlásokale ako ich zložiť, aby to boli zas hodinky? (Jil.) Sám si ho (auto) zloží, stvorí z čudesných súčiastok. (Tat.) Čierna tvár Nemcova ako by bola zložená zo samých svalov. (Min.); z. si stavebnicu; z. ruky (k modlitbe) zopäť; z. ruky do lona, pren. prestať robiť, prestať byť činný; sedieť so zloženými rukami (Kuk.);

pren. nič nerobiť; vysoká, mocne zložená deva (Vaj.) urastená;

3. (čo) preložiť, prehnúť do záhybov, poskladať: z. papier, list, noviny; Vyzliekol si kabát, opatrne a presne ho zložil. (Min.) Sňal Tomášovi z hlavy čapicu, zložil ju v poly. (Zúb.); pren. Zložil tvár k úsmevu (Kal.) nastrojil, prichystal.

4. (čo) položiť nabok, odložiť, uložiť: Hostia si zložili veci a sadli si spolu s domácimi okolo stola. (Tat.) Mašličku si iste pred jedlom zložil. (Taj.) Majstri zložili robotu a bolo treba dať oldomáš. (Tim.) z. zbraň, pren. a) prestať bojovať, b) prestať sa usilovať o niečo; pren. z. smútok prestať nosiť smútočné šaty; Ty si chytro zložila pokoru za mužom. (Kuk.)

nemať kde hlavu z. nemať sa kde ubytovať; z. (svoje) kosti, údy, expr. i hnáty niekde a) zomrieť, b) byť pochovaný. Ujde sa každému len toľko, aby mal kde kosti zložiť. (Zgur.)

5. expr. (koho) zraziť na zem, skosiť, skoliť: z. súpera, protivníka (napr. pri zápase); poľov. slang. z. zver zastreliť; pren. únava, slabosť ho zložila premohla; Ľahko vie zložiť protivníka v politických diskusiách (Laz.) slovami premôcť.

hovor. z. niekoho na lopatky a) poraziť, premôcť, b) znemožniť: Zloží na lopatky akéhokoľvek mládenca. (Tat.)

6. (čo) vytvoriť, zostaviť, napísať hudobné al. slovesné dielo, skomponovať: z. pieseň, operu, melódiu, z. verš, báseň;

7. (čo) (o niektorých úkonoch) urobiť, vykonať, podstúpiť: z. skúšku, z. doktorát, z. maturitu, z. sľubu, z. prísahu; z. poctu, úctu niekomu, niečomu vzdať úctu, uctiť si niekoho niečo: Chlap v rokoch zloží dievčaťu peknú poklonu: Dievča, vy ste najpeknejší šperk (Tat.) prejaviť uznanie, obdiv. Ja som len zložil spoveď (Vaj.) vyspovedal som sa; zložiť hold k nohám veľkého panovníka (Zúb.) pokloniť sa;

8. (čo na koho, na čo, do čoho, zastar. i v koho, v čo, zried. i v kom, v čom) zveriť, prenechať: (Dlhy) by vďačne na neho zložila. (Tim.) Polovicu starostí zložil žene na plecia. (Kuk.); zložiť moc do rúk zemianstva (Kal.); Ďakujem vám za dôveru vo mne zloženú. (Kal.)

9. hovor. (čo) zriecť sa, vzdať sa niečoho; upustiť od niečoho: Zábojník zložil úrad. (Vaj.) Zložil som direktorstvo pre vašu nevďačnosť. (Kal.) Musí zložiť mládenecké obyčaje. (Kuk.)

10. (čo) splatiť, zaplatiť: z. peniaze v hotovosti, z. podiel; Zložil som päťsto zlatých. (Kuk.);

nedok. skladať

|| zložiť sa

1. zaujať ležiacu al. sediacu polohu; položiť sa: (Kotkuľa) biedne sa zložila na zem a dala sa do tichého náreku. (Jaš.) Nečakane sa zložil na stoličku. (Tat.)

2. (na čo i bezpredm.) urobiť medzi sebou zbierku, poskladať sa: Zložili sa na víno. (Taj.)

3. uložiť sa do záhybov, dovedna, skrčiť sa, poskladať sa: Pery sa jej zložili do posmešného úsmevu. (Jes-á)

4. odložiť si vrchné šatstvo (napr. kabát, klobúk), batožinu ap., poskladať sa: Iste sme nešli do hotela zložiť sa, odpočinúť, umyť. (Bodic.) Zložte sa a sadnite si! (Hor.) Len čo sa zložila, hneď sa vybrala do záhrad. (Kuk.)

5. ubytovať sa (obyč. na kratší čas), usadiť sa, usalašiť sa niekde: Bol by sa zložil v škole, ale učiteľ nebol s nami. (Taj.) Keď bol u nás jarmok, richtár i so svojou ženou zložili sa u nás. (Kuk.) Vojenská hospodárska správa sa zložila v Stodolišti. (Heč.);

nedok. skladať sa

Morfologický analyzátor

skladať nedokonavé sloveso
(ja) skladám VKesa+; (ty) skladáš VKesb+; (on, ona, ono) skladá VKesc+; (my) skladáme VKepa+; (vy) skladáte VKepb+; (oni, ony) skladajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) skladal VLesam+; (ona) skladala VLesaf+; (ono) skladalo VLesan+; (oni, ony) skladali VLepah+;
(ty) skladaj! VMesb+; (my) skladajme! VMepa+; (vy) skladajte! VMepb+;
(nejako) skladajúc VHe+;

skladať ndk čo
1. dávať niečo dolu z niečoho: tuto zbrog aposstol neprikazuge nam dolu z seba skladati tc 1631; wogakom, kteri brdly na wozi nakladaly a skladaly, dalo se fl 2 d 60 trenčín 1706; deonero: skládám náklad wu 1750; lide rucho barewne a drahe skladalj a rucho čierne oblačely cs 18. st; pren Buh naklada sice na nas nekdy brime, wssak opet sklada cob 17. st skúša nás
2. dávať dokopy, spájať, zostavovať niečo: litér skladač winjma ge (litery) gednu po druhé a sklada podle prykladu op 1685; (ľudia) plakali, narikali, ruce skladali a zdwihali mk 18. st; zbozj ozimne zni a do krizow skladag pr 18. st
3. prekladať, prehýbať do záhybov niečo: complico: faldugi, nabýrám, skládám wu 1750
4. dávať niečo niekam, odkladať: kterú vec nekdo velmi miluje, pri sobe ji míti usiluje, neskládá ji do nebezpečného místa asl 1662; boska sprawedlnost swog mec dolu sklada ms 1758; pero me skladam, do sklepa nepugdem kc 1791; pren newimluwag se, prosim, pri swateg spowedj a na gineho winnu neskladag sk 1697 neobviňuj; elugeo: smutek z sebe skládám wu 1750 prestávam smútiť; Bebius, nemagic žadneg nemocy, nahle žiwot sklada 1758 umiera
5. klásť jedno k druhému, zhromažďovať niečo: riad skladal gse do suda gedneho w piwniczy zvolen 1645; Yozeff weliku silu obili do stodol skladal a zhromazdowal ms 1758; thesaurizo: poklad skládám, zhromážďugem ks 1763; nekterj kus plátna za dwe konce pomešjme a nan prepelki skladame hranovnica 18. st; blahoslaweny gest, kdož se s knežskym požehnanjm obira a kdož ho w srdcy swem sklada cob 17. st ukladá
6. tvoriť umelecké dielo: skladateľ werssuw wersse a rithmy sklada kob 1666; poéta sklada rozlične karmina, pjsny op 1685; sporádati reč tomu prináležj, ktery kronyki skládá kb 1757; geden z spewáku, mezy ginymj žalmy, ktere skladal, zložil y tento žalm tr 1792
7. robiť, konať (o niektorých úkonoch): nermuť se nic na tom, co skládají zlí lidé asl 1676; conjuro: prisahu skládám ks 1763; običag bywal w klássteroch cwičiti mladých w tychto wecách prwe, než by prjsahu skládali w reholi blr 18. st
8. spoliehať sa v niečom na niekoho:
s. nádej, úfanie když gsem w cžloweku smrtedlnem swú nádegi skladal cc 1655; w tobe samem, Gezu Kryste, skladame swe nadegy cob 17. st; kdo na Boha se spoliha a w nem sklada swu nadegj pop 1723–24; v Bohu skladam ufani ad 18. st
9. vzdávať, zriekať sa niečoho: gméno skladagjcyho aurad ružomberok 1598; senatorstwo zo sobe skladam b. bystrica 1688; protiwnjcy wsselikym spusobem ge prenasledowali a sužowali, ze služby a hodnostj ge skladali sk 1697; (majstri) uradi swe skladali ca 1773
10. odvádzať, odovzdávať nej. sumu peňazí: tretu pak stranku (peňazí) na buducze Wianocze powiny budem skladatj h. ves 1670; bratrj aby we dwuch kazdjch tydnech spolu do bratstwa se schazelj a po dwuch kralowskjch dolu skladalj ca 1691; panstvo dalo znat, aj uš i roskazuje, že by chudoba skladala takove penize vavrečka 1775 lp; trissto zl. spolu y z interesem skladati slibugi wz 1797
11. predkladať:
o s. žalobu obžalúvať: kdyby ktery z cechownich prw u richtara nežli v cechmjstra žalobu na sweho spolumjstra skladal, pokutu musy platit ca 1681; kriwé žalobi naproti nemu skládáš bn 1796; matka na syna žalobu zklada, že geg weliku neuctu čini poniky 1797 s. prosbu, žiadosť prosiť, žiadať: prozbu a žadost na Wassu Milost skladam strany gisteg osoby šášov 1572; poniženu prosbu k p. milostivemu skladame, že by polovic toho gruntu na predešly spusob, to gest na cenz, sporadal streženice 1751 lp;
-ávať frekv k 5: na placy tom že obecne panske klatj zkladawali, ponewadž od mnoho rokou holy stal turiec 1763; k 6: ked tu pesničku skladaval, svarne panny miloval kc 1791; componere: skladáwati pd 18. st;
skladať sa ndk
1. byť zložený z niečoho: pater hrbetowj z tridcetjch čtir prihbu sebe se držicjch se sklada koa 17. st
2. konať medzi sebou zbierku: panu ffararowy sem dal, czo se do bratrstwa skladaly wssecky knazowia hotowich penezi 60 den zvolen 1635; gemu diekugme, na nieho sa skladagme, ktery sliwek, ktery hrussek, hrudu sira pas 18. st

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor