Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu; s. šiju i pren. pokoriť sa

nemať kde → hlavu s.;

nedok. skláňať -a

// skloniť sa: s. sa nad spisy, k matke; pokorne sa s.;

nedok. skláňať sa: terén sa s-a zvažuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skláňať ‑a ‑ajú nedok.; skláňať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať saskláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemizohýnať saohýnať sazohýbať saohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieralnahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískouzvažovať saznižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moruchýliť saschyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranukniž. gravitovať: gravitovať k pravici


klopiť obracať smerom dole • kloniťskláňaťnakláňať (o očiach, o hlave): klopí, skláňa hlavu (pri pomykove)sklápať (o predmetoch): klopí, sklápa sedadlo, vrchnákvešať (o hlave): smutne vešia hlavu


krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sazohýnať sazhýbať saskláňať sakloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemiprehýbať saprehýnať saprehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v pásekriviť sakrivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa krivíhrbiť sahrbatiť sanahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbujekrčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčíkrútiť sašúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

2. p. klaňať sa 2


skláňať p. klopiť


skláňať sa 1. p. kloniť sa 1, ukláňať sa 1 2. p. zvažovať sa


ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetreohýbať sazohýbať saohýnať sazohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem

2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klaniapozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstavenéhozastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skláňať, -a, -ajú nedok. (čo) ohýbať, obracať smerom dolu: Storočné smrečiská skláňali haluze. (Bod.); s. hlavu;

dok. skloniť

|| skláňať sa

1. ohýbať sa, nahýbať sa, nakláňať sa: Odstrčil všetkých, čo sa nad neho skláňali, a zišiel z voza sám. (Tim.) Skláňame sa nad jeho hrobom. (Pláv.) Topole skláňali sa vo vetre. (Vám.); pren. Skláňa sa pred svojím osudom (Urb.) podrobuje sa mu, nebúri sa.

2. zvažovať sa: Kopec sa skláňa do doliny. (Tomašč.); pren. Slnce sa skláňalo k obzoru (Taj.) pomaly zapadalo. Večer sa už skláňal nad mestom (Zúb.) chýlilo sa k večeru;

dok. k 1 skloniť sa


skloniť, -í, -ia dok. (čo) vychýliť z obvyklej, polohy smerom dolu, zohnúť, schýliť, nachýliť: Malinký králik ulepil sa na vysoký picháč, skloniac ho až k zemi. (Vaj.) Skloňk pobozkaniu cípik zo zástavy! (Jes.) Vetrovský sklonil svoje oči k zemi (Jégé) sklopil. Sklonil tvár do dlani. (Kuk.) Každý, koho pristihol zrakom, sklonil hlavu. (Heč.); pren. Neviem skloniť šiju svoju a povedať: odpusť (Vans.) pokoriť sa.

do rodnej zeme hlavu skloniť (Horal) zomrieť; nemať kde hlavu (hlavy) skloniť byť bez domova;

nedok. skláňať

|| skloniť sa vychýliť sa z obvyklej polohy smerom dolu, zohnúť sa: Na poli sa jačmeň k zemi sklonil. (Heč.) Evka a Betka sklonia sa nad lavicu. (Ráz.); pren.: Bolo by epochálne, keby sa taký velikán sklonil k maličkej urážanej Katuši (Tim.) znížil sa. K tomu všetkému sa s láskou a úctou sklonil Sládkovič (A. Mat.) pozorne si to všimol;

nedok. skláňať sa


skloňovať sa2, -uje, -ujú nedok. zastar. skláňať sa

Morfologický analyzátor

skláňať nedokonavé sloveso
(ja) skláňam VKesa+; (ty) skláňaš VKesb+; (on, ona, ono) skláňa VKesc+; (my) skláňame VKepa+; (vy) skláňate VKepb+; (oni, ony) skláňajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) skláňal VLesam+; (ona) skláňala VLesaf+; (ono) skláňalo VLesan+; (oni, ony) skláňali VLepah+;
(ty) skláňaj! VMesb+; (my) skláňajme! VMepa+; (vy) skláňajte! VMepb+;
(nejako) skláňajúc VHe+;

skloniť dk čo ohnúť, zohnúť niečo: jeden za druhým klečeli, jako ovečky mlčeli, pod meč hlavičky sklonili asl 1676; když gmenugj neyswetegssy gmeno Gežjss Marya sklonic a odkrygjc hlawu (mlčala) spo 1690; (Karpuš) byl sklonil oči, widel hlubočinu blr 18. st pozrel smerom dolu; declinare: zkloniti pd 18. st
• každy zagiste stara se, aby mel kde hlawu skloniti sp 1696 aby mal prístrešie; prjnucen gsem bil pred nesstesťjm na mne se hrnaucjm hlawu skloňiťj pt 1796 prestať protestovať; když dokonal slowa ta, kolena swa sklonil, chce slysseti prosby twe a te objmati pie 18. st kľakol si;
skloňovať, skláňať ndk: učitele cyrkewny nemagy cyrkew prenasledowaty, ale gi chranity pred ni twary ass k zemi sklaneti cob 17. st; swaty Sstefan w poručenstwy zanechal, aby wsseci, na priklad geho, slissice gmeno Maria, na kolena swe klekali, hlawy swe sklonowali ms 1749; proclino: nachylugem, skloňugem ks 1763; pren nesklonug ku zlemu srdce, když se ti zle dege 1758 nestávaj sa zlým; deň se počal skloňowati kb 1756 končil sa; srdca lidske tak nachiluge, tak skonuge, tak tahne a skrocuge odplata swetska mk 18. st ovláda;
skloniť sa dk vychýliť sa zo základnej polohy smerom dolu, zohnúť sa: ptáčnik skloniwsse se do búdy wábi ptáki op 1685; Salome se sklonila a peknu reverentiu neb uctu ukazala sp 1696; Yežjss sklongjcy seba dole, prstem pisal na zem kb 1756; služebnjk, sklonjcy se, poklonu učinil Pánu kb 1757; sklonil gsem se k nohám pt 1778; pren wek mug skloňil se k nocy cc 1655 blížim sa k smrti; rač se k nam otče skloniti, žadost nassy naplniti kk 1709 všimnúť si nás; skrze pak čas wečerni tu se ma rozumeti den poslednj sudnj, kdj se sklonj den sweta tohoto cs 18. st zanikne tento svet;
skloňovať sa, skláňať sa ndk: sklanagte se werjcy Hospodinu, bydlicymu w swatyni sp 1696; proclinor: skloňugem sa ks 1763; pren deň se sklonuge k skonaný cc 1655 chýli sa ku koncu; člowek se nesklonuge, ňepoňižuge, ginym neustupuge cd 18. st nepokoruje sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor