skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu; s. šiju i pren. pokoriť sa
● nemať kde → hlavu s.;
nedok. skláňať -a
// skloniť sa: s. sa nad spisy, k matke; pokorne sa s.;
nedok. skláňať sa: terén sa s-a zvažuje
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dno • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • kľuckať • klonkať • klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu • poet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisá • opadať • opadávať (o hladine) • zvažovať sa • expr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád • spadať • spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste • nížiť sa • skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke
2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa • ubúdať: zo slávy mu ubúda
kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať sa • skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemi • zohýnať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieral • nahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískou • zvažovať sa • znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moru • chýliť sa • schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru
2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranu • kniž. gravitovať: gravitovať k pravici
klopiť obracať smerom dole • kloniť • skláňať • nakláňať (o očiach, o hlave): klopí, skláňa hlavu (pri pomykove) • sklápať (o predmetoch): klopí, sklápa sedadlo, vrchnák • vešať (o hlave): smutne vešia hlavu
krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti
2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa
3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe
ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa • zohýnať sa • zhýbať sa • skláňať sa • kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi • prehýbať sa • prehýnať sa • prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse • kriviť sa • krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví • hrbiť sa • hrbatiť sa • nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje • krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí • krútiť sa • šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí
2. p. klaňať sa 2
skláňať p. klopiť
skláňať sa 1. p. kloniť sa 1, ukláňať sa 1 2. p. zvažovať sa
ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetre • ohýbať sa • zohýbať sa • ohýnať sa • zohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem
2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klania • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstaveného • zastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)
skláňať, -a, -ajú nedok. (čo) ohýbať, obracať smerom dolu: Storočné smrečiská skláňali haluze. (Bod.); s. hlavu;
dok. skloniť
|| skláňať sa
1. ohýbať sa, nahýbať sa, nakláňať sa: Odstrčil všetkých, čo sa nad neho skláňali, a zišiel z voza sám. (Tim.) Skláňame sa nad jeho hrobom. (Pláv.) Topole skláňali sa vo vetre. (Vám.); pren. Skláňa sa pred svojím osudom (Urb.) podrobuje sa mu, nebúri sa.
2. zvažovať sa: Kopec sa skláňa do doliny. (Tomašč.); pren. Slnce sa skláňalo k obzoru (Taj.) pomaly zapadalo. Večer sa už skláňal nad mestom (Zúb.) chýlilo sa k večeru;
dok. k 1 skloniť sa
skloniť, -í, -ia dok. (čo) vychýliť z obvyklej, polohy smerom dolu, zohnúť, schýliť, nachýliť: Malinký králik ulepil sa na vysoký picháč, skloniac ho až k zemi. (Vaj.) Skloňk pobozkaniu cípik zo zástavy! (Jes.) Vetrovský sklonil svoje oči k zemi (Jégé) sklopil. Sklonil tvár do dlani. (Kuk.) Každý, koho pristihol zrakom, sklonil hlavu. (Heč.); pren. Neviem skloniť šiju svoju a povedať: odpusť (Vans.) pokoriť sa.
● do rodnej zeme hlavu skloniť (Horal) zomrieť; nemať kde hlavu (hlavy) skloniť byť bez domova;
nedok. skláňať
|| skloniť sa vychýliť sa z obvyklej polohy smerom dolu, zohnúť sa: Na poli sa jačmeň k zemi sklonil. (Heč.) Evka a Betka sklonia sa nad lavicu. (Ráz.); pren.: Bolo by epochálne, keby sa taký velikán sklonil k maličkej urážanej Katuši (Tim.) znížil sa. K tomu všetkému sa s láskou a úctou sklonil Sládkovič (A. Mat.) pozorne si to všimol;
nedok. skláňať sa
skloňovať sa2, -uje, -ujú nedok. zastar. skláňať sa
skloniť dk čo ohnúť, zohnúť niečo: jeden za druhým klečeli, jako ovečky mlčeli, pod meč hlavičky sklonili asl 1676; když gmenugj neyswetegssy gmeno Gežjss Marya sklonic a odkrygjc hlawu (mlčala) spo 1690; (Karpuš) byl sklonil oči, widel hlubočinu blr 18. st pozrel smerom dolu; declinare: zkloniti pd 18. st • každy zagiste stara se, aby mel kde hlawu skloniti sp 1696 aby mal prístrešie; prjnucen gsem bil pred nesstesťjm na mne se hrnaucjm hlawu skloňiťj pt 1796 prestať protestovať; když dokonal slowa ta, kolena swa sklonil, chce slysseti prosby twe a te objmati pie 18. st kľakol si; skloňovať, skláňať ndk: učitele cyrkewny nemagy cyrkew prenasledowaty, ale gi chranity pred ni twary ass k zemi sklaneti cob 17. st; swaty Sstefan w poručenstwy zanechal, aby wsseci, na priklad geho, slissice gmeno Maria, na kolena swe klekali, hlawy swe sklonowali ms 1749; proclino: nachylugem, skloňugem ks 1763; pren nesklonug ku zlemu srdce, když se ti zle dege gš 1758 nestávaj sa zlým; deň se počal skloňowati kb 1756 končil sa; srdca lidske tak nachiluge, tak skonuge, tak tahne a skrocuge odplata swetska mk 18. st ovláda; skloniť sa dk vychýliť sa zo základnej polohy smerom dolu, zohnúť sa: ptáčnik skloniwsse se do búdy wábi ptáki op 1685; Salome se sklonila a peknu reverentiu neb uctu ukazala sp 1696; Yežjss sklongjcy seba dole, prstem pisal na zem kb 1756; služebnjk, sklonjcy se, poklonu učinil Pánu kb 1757; sklonil gsem se k nohám pt 1778; pren wek mug skloňil se k nocy cc 1655 blížim sa k smrti; rač se k nam otče skloniti, žadost nassy naplniti kk 1709 všimnúť si nás; skrze pak čas wečerni tu se ma rozumeti den poslednj sudnj, kdj se sklonj den sweta tohoto cs 18. st zanikne tento svet; skloňovať sa, skláňať sa ndk: sklanagte se werjcy Hospodinu, bydlicymu w swatyni sp 1696; proclinor: skloňugem sa ks 1763; pren deň se sklonuge k skonaný cc 1655 chýli sa ku koncu; člowek se nesklonuge, ňepoňižuge, ginym neustupuge cd 18. st nepokoruje sa