skaziť dok. pokaziť (význ. 1 – 3): s. prístroj; s. náladu; s. dievča
// skaziť sa: s. sa vplyvom prostredia; šunka sa s-la
kaziť sa -zí sa -zia sa (ne)kaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa zlým, nefunkčným, neupotrebiteľným; znehodnocovať sa, vychádzať navnivoč, ničiť sa: stroj, auto sa často kazí; potraviny sa v teple ľahko kazia; niektoré ovocie, mäso sa rýchlo kazí podlieha rozkladu, hnije; čistý zub sa kazí iba zriedka; Náradie mám už staré, kazí sa a nové niet za čo kúpiť. [V. Mináč] 2. ▶ stávať sa mravne horším, podliehať zlému vplyvu: v zlej spoločnosti sa dieťa kazí; žiak, chlapec sa nám kazí začína sa horšie učiť, správať 3. ▶ vplyvom istých okolností nepriaznivo sa meniť, narúšať sa, zhoršovať sa: nálada, tvorivá atmosféra sa začala k.; počasie sa kazí ochladzuje sa, mračí sa a pod.; Ľudia venujú veľa času televízii a kazí sa ich vkus. [LT 1998] ▷ dok. ↗ pokaziť sa, skaziť sa
kaziť -zí -zia (ne)kaz! -zil -ziac -ziaci -zený -zenie nedok. 1. (čo) ▶ neodborne, zbytočne zasahovať do niečoho, narúšať fungovanie niečoho; robiť horším, menej hodnotným; syn. poškodzovať, ničiť, znehodnocovať: k. papier, materiál; dieťa kazí hračky; neopatrným zaobchádzaním kazí svoje veci; k. si zrak, zdravie, žalúdok; výfuky z áut kazia vzduch znečisťujú 2. (koho, čo) ▶ mať zlý vplyv, robiť mravne horším: zlým príkladom k. mládež; k. dobré mravy, morálku; iba ho rozmaznávaš, kazíš 3. ((komu) čo) ▶ rušivo zasahovať do (priebehu) niečoho, nepriaznivo pôsobiť; zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu; syn. rušiť, narúšať, mariť, ničiť: k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu šťastie; k. plány, zábavu, hru; k. dobré susedské vzťahy; k. si dobré meno; nebudeme si k. dovolenku hádkami; ošarpané domy kazili vzhľad námestia; hluk kazí dojem z pekného prostredia; Slávnostné chvíle kazí len Ernest, inokedy mlčanlivý, dnes prekypujúci slovnou zásobou. [V. Bednár]; Chcem ti dobre. Si mladé, pekné dievča, nekaz si život. [Š. Žáry] ◘ fraz. peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť ▷ opak. kazievať -va -vajú -val; dok. ↗ pokaziť, skaziť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovať • skaziť • pokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínu • znemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudí • expr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakter • hovor. expr.: zhumpľovať • popsuť • zopsuť: alkohol mu zopsul celý život
p. aj pokaziť 1
pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne
2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa
pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu
2. p. zmariť 1, prekaziť
skaziť p. pokaziť 1
skaziť sa p. pokaziť sa 1, 2
zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliť • pokaliť • zamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskom • zmútiť • pomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútil • znečistiť • zašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničku • zahmliť: slzy jej zahmlili oči
2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliť • narušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správa • pokaziť • skaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť
3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať
zhoršiť sa stať sa horším (op. zlepšiť sa, polepšiť sa) • pohoršiť sa: počasie sa zhoršilo, pohoršilo; správanie žiakov sa zhoršilo, pohoršilo • skaziť sa • hovor. expr.: zhumpľovať sa • skoprdačiť sa • hovor. splanieť (v morálnom zmysle): svet sa skazil, zhumpľoval, splanel • znížiť sa: životná úroveň sa znížila • priťažiť sa: neos. dieťaťu sa priťažilo
zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahu • skaziť • pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholom • zahubiť • poet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý život • zried. znivočiť • zabiť: znivočili, zabili vo mne nádej • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri
2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziť • znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspech • pren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutie • zahatať • zhatiť • zamedziť • zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitálu • zlikvidovať • zdolať • potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu
3. p. premárniť
kaziť, -í, -ia nedok.
1. (čo) poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: dieťa kazí hračky; k. si žalúdok, oči, zdravie; Iba si pľúca kazí. (Kuk.); k. povetrie, vzduch znečisťovať; k. výhľad (Kuk.) znemožňovať;
2. (čo) rušiť, narúšať, nepriaznivo, záporne pôsobiť: k. niekomu život; k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu dobré meno; k. niekomu plány, kariéru; Nechcelo sa mu kaziť dojem. (Jes.); k. vkus ľudu (Vlč.); k. niekomu ilúziu (Stod.); Nesmieš kaziť dielo moje. (Vaj.) Kazia piesne svojej matky. (Ondr.); k. náladu (Šolt.); kazí dcére šťastie (Tomašč.) znemožňuje dobrý vydaj;
3. (koho, čo) robiť horším, zvádzať na zlé: k. mládež; Zlá spoločnosť kazí dobré mravy. (Jégé); k. pracovnú morálku (Fr. Kráľ); k. dieťa rozmaznávať; Rečami mi kazia vojsko. (Stod.) Zlý príklad kazí aj dobrých. (Gab.);
opak. kazievať, -a, -ajú;
dok. pokaziť, skaziť
|| kaziť sa
1. stávať sa zlým, neupotrebiteľným, prichádzať nazmar: ovocie, mäso sa rýchlo kazí; tovar sa kazí; cesta sa kazí (Ráz.) stáva sa neschodnou;
2. hatiť sa, narúšať sa: plány sa kazia, zábava sa kazí;
3. stávať sa mravne horším, zlým: dobré mravy sa kazia; mládež sa kazí; Ja sa kazím od teba. (Jégé) Syn sa ti kazí. (Kráľ.);
opak. kazievať sa;
dok. pokaziť sa, skaziť sa
skaziť, -í, -ia dok.
1. (čo) poškodiť, pokaziť, porušiť, urobiť zlým, zle niečo urobiť: Veľa sĺz za synom jej oči skazilo. (Tim.) Skazil tri pece, ale prišiel veci na koreň. (Hor.) Skazil si nám náladu. (Stod.)
2. (koho, čo) urobiť zlým, mravne narušiť, najmä zlým vplyvom: Oni ju zviedli a skazili. (Jégé) Výchovou skazíš dobrého na vraha. (Vám.) Dve ženy som skazil — sestru a manželku. (Vaj.) Páni jej skazili život. (Krno)
3. zried. (koho) zničiť, zahubiť: Nás neskazí cudzia ruka, sami podrežeme svoje žily. (Jégé)
|| skaziť sa
1. podľahnúť skaze, porušiť sa, pokaziť sa: Budeme ho [bravca] musieť jesť, lebo sa skazí. (Taj.) Lokomotíva sa skazila, nemôže ísť ďalej. (Hor.)
2. stať sa zlým, mravne klesnúť: Blúdením po svete sa človek skazí. (Vaj.)
skaziť dk 1. čo porušiť, pokaziť niečo: s tegto warky skazyl sladek pywa becžky 4 trenčín 1586; kdybi kdo hodini skazyl, kdo ge musy naprawiti ud 1775; wy, kterj penize wasse na lakoty marnily, snad gste sobe y sskodily, ponewač ste žaludek wass skazyly abc 1786 2. koho mravne narušiť niekoho: jak mnohých skazylo a zhorssylo toto bohatstwý sk 1697; zmysly me gsau welmy zkazene pop 1723–24 3. čo zničiť, znivočiť niečo: gedna strana mesta gest ohnem skazena p. ľupča 1625; nyech oznamy, kdo takowy most skazity rozkazal obsolovce 1776; Alexander Weliky ustanowyl mesto Lampsacus skaziti a wnic uwesty mc 18. st; -ovať ndk k 1: destruo: kazym, pokazugem, skazugem ks 1763; k 3: tehotne ženj, ktere plod žiwota swého hubj a skazugi rw 1702 zabíjajú; zwer winicze nasse skazuge stupava 1768; skaziť sa dk 1. pokaziť sa, znehodnotiť sa: gestli by se tych redow nieczo skazylo, tedy magi spolu penize dati a poprawiti p. ľupča 1537; protoze (hajtman) wody nadostatek nedal napustit, riby sa skazily skalica 1687; w lete wjno skoro skyslo, w zime zmrzlo aneb gináč se skazilo ia 1708; abi se ty w sipke, ktere mas zbožj, neskazilo, často ho prewraceg pr 18. st 2. mravne upadnúť: nekterj nerozssaffnj pro milost pobožnosti sámi se zkazyli ko 1782