Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

skaziť dok. pokaziť (význ. 1 – 3): s. prístroj; s. náladu; s. dievča

// skaziť sa: s. sa vplyvom prostredia; šunka sa s-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skaziť ‑í ‑ia dok.; skaziť sa

kaziť sa -zí sa -zia sa (ne)kaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa zlým, nefunkčným, neupotrebiteľným; znehodnocovať sa, vychádzať navnivoč, ničiť sa: stroj, auto sa často kazí; potraviny sa v teple ľahko kazia; niektoré ovocie, mäso sa rýchlo kazí podlieha rozkladu, hnije; čistý zub sa kazí iba zriedka; Náradie mám už staré, kazí sa a nové niet za čo kúpiť. [V. Mináč]
2. ▶ stávať sa mravne horším, podliehať zlému vplyvu: v zlej spoločnosti sa dieťa kazí; žiak, chlapec sa nám kazí začína sa horšie učiť, správať
3. ▶ vplyvom istých okolností nepriaznivo sa meniť, narúšať sa, zhoršovať sa: nálada, tvorivá atmosféra sa začala k.; počasie sa kazí ochladzuje sa, mračí sa a pod.; Ľudia venujú veľa času televízii a kazí sa ich vkus. [LT 1998]
dok.pokaziť sa, skaziť sa


kaziť -zí -zia (ne)kaz! -zil -ziac -ziaci -zený -zenie nedok. 1. (čo) ▶ neodborne, zbytočne zasahovať do niečoho, narúšať fungovanie niečoho; robiť horším, menej hodnotným; syn. poškodzovať, ničiť, znehodnocovať: k. papier, materiál; dieťa kazí hračky; neopatrným zaobchádzaním kazí svoje veci; k. si zrak, zdravie, žalúdok; výfuky z áut kazia vzduch znečisťujú
2. (koho, čo) ▶ mať zlý vplyv, robiť mravne horším: zlým príkladom k. mládež; k. dobré mravy, morálku; iba ho rozmaznávaš, kazíš
3. ((komu) čo) ▶ rušivo zasahovať do (priebehu) niečoho, nepriaznivo pôsobiť; zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu; syn. rušiť, narúšať, mariť, ničiť: k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu šťastie; k. plány, zábavu, hru; k. dobré susedské vzťahy; k. si dobré meno; nebudeme si k. dovolenku hádkami; ošarpané domy kazili vzhľad námestia; hluk kazí dojem z pekného prostredia; Slávnostné chvíle kazí len Ernest, inokedy mlčanlivý, dnes prekypujúci slovnou zásobou. [V. Bednár]; Chcem ti dobre. Si mladé, pekné dievča, nekaz si život. [Š. Žáry]
fraz. peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť
opak. kazievať -va -vajú -val; dok.pokaziť, skaziť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovaťskaziťpokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínuznemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudíexpr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakterhovor. expr.: zhumpľovaťpopsuťzopsuť: alkohol mu zopsul celý život

p. aj pokaziť 1


pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť


skaziť p. pokaziť 1


skaziť sa p. pokaziť sa 1, 2


zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliťpokaliťzamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiťpomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiťzašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliťnarušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziťskaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať


zhoršiť sa stať sa horším (op. zlepšiť sa, polepšiť sa) • pohoršiť sa: počasie sa zhoršilo, pohoršilo; správanie žiakov sa zhoršilo, pohoršiloskaziť sahovor. expr.: zhumpľovať saskoprdačiť sahovor. splanieť (v morálnom zmysle): svet sa skazil, zhumpľoval, splanelznížiť sa: životná úroveň sa znížilapriťažiť sa: neos. dieťaťu sa priťažilo


zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kaziť, -í, -ia nedok.

1. (čo) poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: dieťa kazí hračky; k. si žalúdok, oči, zdravie; Iba si pľúca kazí. (Kuk.); k. povetrie, vzduch znečisťovať; k. výhľad (Kuk.) znemožňovať;

2. (čo) rušiť, narúšať, nepriaznivo, záporne pôsobiť: k. niekomu život; k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu dobré meno; k. niekomu plány, kariéru; Nechcelo sa mu kaziť dojem. (Jes.); k. vkus ľudu (Vlč.); k. niekomu ilúziu (Stod.); Nesmieš kaziť dielo moje. (Vaj.) Kazia piesne svojej matky. (Ondr.); k. náladu (Šolt.); kazí dcére šťastie (Tomašč.) znemožňuje dobrý vydaj;

3. (koho, čo) robiť horším, zvádzať na zlé: k. mládež; Zlá spoločnosť kazí dobré mravy. (Jégé); k. pracovnú morálku (Fr. Kráľ); k. dieťa rozmaznávať; Rečami mi kazia vojsko. (Stod.) Zlý príklad kazí aj dobrých. (Gab.);

opak. kazievať, -a, -ajú;

dok. pokaziť, skaziť

|| kaziť sa

1. stávať sa zlým, neupotrebiteľným, prichádzať nazmar: ovocie, mäso sa rýchlo kazí; tovar sa kazí; cesta sa kazí (Ráz.) stáva sa neschodnou;

2. hatiť sa, narúšať sa: plány sa kazia, zábava sa kazí;

3. stávať sa mravne horším, zlým: dobré mravy sa kazia; mládež sa kazí; Ja sa kazím od teba. (Jégé) Syn sa ti kazí. (Kráľ.);

opak. kazievať sa;

dok. pokaziť sa, skaziť sa


skaziť, -í, -ia dok.

1. (čo) poškodiť, pokaziť, porušiť, urobiť zlým, zle niečo urobiť: Veľa sĺz za synom jej oči skazilo. (Tim.) Skazil tri pece, ale prišiel veci na koreň. (Hor.) Skazil si nám náladu. (Stod.)

2. (koho, čo) urobiť zlým, mravne narušiť, najmä zlým vplyvom: Oni ju zviedli a skazili. (Jégé) Výchovou skazíš dobrého na vraha. (Vám.) Dve ženy som skazil — sestru a manželku. (Vaj.) Páni jej skazili život. (Krno)

3. zried. (koho) zničiť, zahubiť: Nás neskazí cudzia ruka, sami podrežeme svoje žily. (Jégé)

|| skaziť sa

1. podľahnúť skaze, porušiť sa, pokaziť sa: Budeme ho [bravca] musieť jesť, lebo sa skazí. (Taj.) Lokomotíva sa skazila, nemôže ísť ďalej. (Hor.)

2. stať sa zlým, mravne klesnúť: Blúdením po svete sa človek skazí. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

skaziť dokonavé sloveso
(ja) skazím VKdsa+; (ty) skazíš VKdsb+; (on, ona, ono) skazí VKdsc+; (my) skazíme VKdpa+; (vy) skazíte VKdpb+; (oni, ony) skazia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) skazil VLdsam+; (ona) skazila VLdsaf+; (ono) skazilo VLdsan+; (oni, ony) skazili VLdpah+;
(ty) skaz! VMdsb+; (my) skazme! VMdpa+; (vy) skazte! VMdpb+;
(nejako) skaziac VHd+;

skaziť dk
1. čo porušiť, pokaziť niečo: s tegto warky skazyl sladek pywa becžky 4 trenčín 1586; kdybi kdo hodini skazyl, kdo ge musy naprawiti ud 1775; wy, kterj penize wasse na lakoty marnily, snad gste sobe y sskodily, ponewač ste žaludek wass skazyly abc 1786
2. koho mravne narušiť niekoho: jak mnohých skazylo a zhorssylo toto bohatstwý sk 1697; zmysly me gsau welmy zkazene pop 1723–24
3. čo zničiť, znivočiť niečo: gedna strana mesta gest ohnem skazena p. ľupča 1625; nyech oznamy, kdo takowy most skazity rozkazal obsolovce 1776; Alexander Weliky ustanowyl mesto Lampsacus skaziti a wnic uwesty mc 18. st;
-ovať ndk k 1: destruo: kazym, pokazugem, skazugem ks 1763; k 3: tehotne ženj, ktere plod žiwota swého hubj a skazugi rw 1702 zabíjajú; zwer winicze nasse skazuge stupava 1768;
skaziť sa dk
1. pokaziť sa, znehodnotiť sa: gestli by se tych redow nieczo skazylo, tedy magi spolu penize dati a poprawiti p. ľupča 1537; protoze (hajtman) wody nadostatek nedal napustit, riby sa skazily skalica 1687; w lete wjno skoro skyslo, w zime zmrzlo aneb gináč se skazilo ia 1708; abi se ty w sipke, ktere mas zbožj, neskazilo, často ho prewraceg pr 18. st
2. mravne upadnúť: nekterj nerozssaffnj pro milost pobožnosti sámi se zkazyli ko 1782

skaziť_1 skaziť skaziť_2 skaziť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor