Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

skúsiť -i dok.

1. pokúsiť sa: s. rozprávať, presviedčať, čítať; s. po dobrom

2. získať skúsenosti (obyč. nepriaznivé), okúsiť, zažiť: s. sklamanie, vojnu, bolesť

3. skúškou sa presvedčiť o kvalite, vyskúšať: s. ostrosť noža; treba s. iné

s. na vlastnej koži poznať niečo nepríjemné z vlastnej skúsenosti; s. šťastie pokúsiť sa dosiahnuť niečo nepravdepodobné;

nedok. skúšať -a

1. k 1 – 3, k 2 i skusovať

2. zisťovať vedomosti: s. študentov z matematiky, s. slovenčinu

3. nacvičovať hru, skladbu ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skúsiť ‑i ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slanéskúsiťokúsiťhovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláčaodb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízaťolízaťobliznúťoliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložiloexpr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľaškyexpr. ďobnúť: do torty iba ďobolpren. expr.: privoňaťčuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol


podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákrokupodvoliť sa: testom sa nechcela podvoliťabsolvovať: absolvovať liečenie

2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieťvytrpieťprestáťvystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenieprežiťzažiťskúsiťokúsiťzakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívdprekonaťzniesťvydržať: prekonať, vydržať všetko príkorieprejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školouexpr. preskákať: preskákala už veľa chorôbhovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy


poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriťprevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sapretárať sapretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiťokúsiťzakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovaťpozažívaťpoprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonaťprestáťvystáťpodstúpiťzniesťvydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieťvytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť saurobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovaťsprobovaťpoprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať savynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiťzakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovaťnaskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiťzažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonaťpretrpieťprestáťvytrpieťvystáťpocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšaťpreskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovaťsprobovaťvyprobovaťopáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať


užiť 1. intenzívne al. vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť životzažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedyzakúsiťokúsiťskúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličoexpr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia

2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech • využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddychzužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovalizúročiť (uplatniť vo svoj prospech) • zried.: zosožiťzosohovať

3. p. zjesť, vypiť 1


vyskúšať skúšaním zistiť, či niečo vyhovuje; skúškou preveriť spôsobilosť al. stav niečoho • hovor.: vyprobovaťoprobovaťsprobovať: šaty treba najskôr vyskúšať, vyprobovať; vyskúšam, sprobujem, či stroj fungujepreskúšať (dôkladne al. narýchlo, trocha vyskúšať): študenta preskúšam z celej látky; ešte si prednes trocha preskúšajúskúsiť: vidličkou skúsiť, či je zelenina mäkkáhovor. opáčiť (vyskúšať hmatom) • zastaráv. vyexaminovať (vyskúšať vedomosti žiaka, študenta, uchádzača a pod.)


vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestuobstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť

2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáťvytrpieťpretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpelizakúsiťskúsiťokúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsiliposkusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiťzažiťprekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápeniepodstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku

3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesťstrpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadokvydržať: dieťa plače do nevydržania

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skúsiť, -i, -ia dok.

1. (s neurč. i čo) urobiť pokus, pokúsiť sa o niečo: Skúsim ešte prečistiť komín. (Zúb.) Skúste s ním prehovoriť. (Al.) Richtár skúsi čítať. (Stod.) Nutká ju to skúsiť, ako sa varí sladidlo. (Jil.)

s. šťastie pokúsiť sa dosiahnuť niečo;

2. (čo) zistiť niečo vlastnou skúsenosťou, presvedčiť sa o niečom; zažiť, prežiť, okúsiť: Musel som mu rozpovedať, čo som skúsil s Hanuľou. (Jégé) Vie, že musí umrieť; koľko strachu pritom skúsi. (Šteinh.) Stano neraz skúsil ťažobu pocitu, že vlastne nikde nie je doma. (Vaj.) Justín ešte neskúsil, čo je to štrajk. (Jil.)

s. svet, sveta nadobudnúť, získať skúsenosti;

3. (čo) vyskúšať, preskúmať: Zachcelo sa jej skúsiť svoje literárne umenie. (Vans.) Skúsme voly, pôjdu brániť. (Hviezd.);

nedok. skúšať i skusovať, -uje, -ujú


skúšať, -a, -ajú nedok.

1. (s neurč. i čo) robiť pokus, pokúšať sa o niečo: Okolický skúšal nad tým všetkým zasmiať sa. (Urb.) Skúšali liečiť modlitbami. (Pláv.)

s. šťastie pokúšať sa dosiahnuť niečo;

2. (koho) zisťovať vedomosti, znalosti niekoho: Skúšali ju traja profesori. (Heč.) Žiakov budú zapisovať, skúšať tých, čo prepadli. (Kuk.); s. niekoho násobilku;

3. (čo) presvedčovať sa o vlastnostiach, kvalite ap. niekoho al. niečoho, zisťovať, overovať si niečo: Sova skúšala krídla a nohy. (Taj.) Skúšali ostria palcami. (Pláv.) Skúšal pulz. (Jil.) Štefan si skúšal kabát. (Tomašč.) Začne skúšať, koľko hladu vydrží. (Taj.) Skúšal mamenkinu trpezlivosť. (Ráz.-Mart.)

4. nacvičovať divadelnú hru alkoncert;

dok. k 1, 3 skúsiť

Morfologický analyzátor

skúsiť dokonavé sloveso
(ja) skúsim VKdsa+; (ty) skúsiš VKdsb+; (on, ona, ono) skúsi VKdsc+; (my) skúsime VKdpa+; (vy) skúsite VKdpb+; (oni, ony) skúsia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) skúsil VLdsam+; (ona) skúsila VLdsaf+; (ono) skúsilo VLdsan+; (oni, ony) skúsili VLdpah+;
(ty) skús! VMdsb+; (my) skúsme! VMdpa+; (vy) skúste! VMdpb+;
(nejako) skúsiac VHd+;

skúsiť dk čo
1. pokúsiť sa získať, dosiahnuť niečo: fortunam belli percilitari: ssťastj skusyti, probowati ks 1763 usilovať sa o dosiahnutie niečoho
2. získať skúsenosťou, zažiť, okúsiť: od mistruf nalezitu nam wernost odanu zme skusili a uznali ca 1647; tessko doswecžit tagnu wecz wigewit, kteruž neskusili gjste bv 1652; nigdi bich nieweril, kdibi nieskusil, že by tento narod tak nachilni a schobni bol k bludom rajec 1706; zymničnu horkosti strapen byl Jan Zlatousty a wěrnj krestané wzywáwagj gey w čas zymnice, proto že on gj také skusyl zp 1716; wernost a lasku manželsku sem skusila krupina 1737
• Uherská krajina, pre teba smrt skúsim asl 1687 zomriem; sotvy sveta skúsiss i umríti musíš pv 1757–91 nadobudneš skúsenosti
3. skúškou sa presvedčiť o niečom, vyskúšať niekoho, niečo: gestly se pritraffy nektery včen, aby se remesla učil, tedy ma se mistr u cechmistra oznamity a pacholatko až do čtrnacteho dne zkusity ca 1656; patero spreženj wolu kupil gsem a gdu, abych gjch skusil cob 17. st; chtely klást na wáhu geho skutky zle y dobre aby skusyly, ktere prewaži ža 1732; skusice geho (Vendelínovu) wernu službu, zeman powissit ho od swich ussipanich ke krawam dal ho kt 1753; w me piwnicy geste nic nepomrzlo, mužete sami zkusiti rpo 1790;
skusovať [-so-, -šo-],
skúšať ndk k 1: attento: skussugem ks 1763; k 2: kterak te same (tehotné) pry porodu premenu swu časem skusugj prešov 1666; welmi nesnadné a truchliwe rozlučowani biwa mezi milymi pratelmy, gak obecne widime, ano y sami častorazi skusugeme ms 1749; muki pekla hrozne su, Pismo doswecuge, newimluwne skaran gest, kdo ich skusuge pie 18. st; k 3: gine pokuty su skusseni, kterimy Pan lidsku wiru a stalost skussuge tc 1631; žadny z bratruw lidu nebude smet kázatj, leč by od ministra generalnjho teho bratrstwa byl skussanj a potwrzeny rb 1713; zdaliž gsy do wčilegsska skusyl, že bych ga byl negaki nesprawedlywy člowek proti tobe, že mne chcess probowat a skussat ža 1732; partento: skusugem nekoho, probugem ks 1763
• (Bože) chceš-li nás krjžem skussowati lz 1775 podrobovať trápeniu;
-ovávať frekv k 2: obecný lid mnohé tesskosti skusuwáwá bn 1789;
skúsiť sa dk podrobiť sa skúške: čloweče, skus se sam a tak s toho chleba gec a z kalicha py ags 1708;
skusovať sa ndk: chceme-li hodne hodowati, musyme se zkussowati, komu služjme pie 18. st

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor