skúsený príd. majúci poznatky získané praxou; svedčiaci o tom: s. odborník; s-é oko, napraviť niečo s-m pohybom;
skúsene, skúseno prísl.;
skúsenosť -i ž.: cenné pracovné s-i; výmena s-í; mať, získať, odovzdať s-i; poznať z vlastnej s-i
skúsený príd. majúci skúsenosti: s. človek, s. lekár; s-é oko, ucho; s. politik (Jes.); s. poľovnícky pes (Švant.); sveta s. človek; s-á hlava (Kal.);
skúsene prísl.