Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

skúsený príd. majúci poznatky získané praxou; svedčiaci o tom: s. odborník; s-é oko, napraviť niečo s-m pohybom;

skúsene, skúseno prísl.;

skúsenosť -i ž.: cenné pracovné s-i; výmena s-í; mať, získať, odovzdať s-i; poznať z vlastnej s-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skúsený; skúsene, skúseno prísl.; skúsenosť ‑i ‑í ž.

skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovikniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlýexpr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistomremeselnýprofesionálnyrutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelecstarý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľkyhovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študentsvetaskúsenýsvetaznalýzrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá ženakniž. znalý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skúsený príd. majúci skúsenosti: s. človek, s. lekár; s-é oko, ucho; s. politik (Jes.); s. poľovnícky pes (Švant.); sveta s. človek; s-á hlava (Kal.);

skúsene prísl.

Morfologický analyzátor

skúsený prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) skúsený; (bez) skúseného; (k) skúsenému; (vidím) skúseného; (o) skúsenom; (so) skúseným;

(dvaja) skúsení; (bez) skúsených; (k) skúseným; (vidím) skúsených; (o) skúsených; (so) skúsenými;


(jeden) skúsenejší; (bez) skúsenejšieho; (k) skúsenejšiemu; (vidím) skúsenejšieho; (o) skúsenejšom; (so) skúsenejším;

(štyria) skúsenejší; (bez) skúsenejších; (k) skúsenejším; (vidím) skúsenejších; (o) skúsenejších; (so) skúsenejšími;


(jeden) najskúsenejší; (bez) najskúsenejšieho; (k) najskúsenejšiemu; (vidím) najskúsenejšieho; (o) najskúsenejšom; (s) najskúsenejším;

(dvaja) najskúsenejší; (bez) najskúsenejších; (k) najskúsenejším; (vidím) najskúsenejších; (o) najskúsenejších; (s) najskúsenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) skúsený; (bez) skúseného; (k) skúsenému; (vidím) skúsený; (o) skúsenom; (so) skúseným;

(štyri) skúsené; (bez) skúsených; (k) skúseným; (vidím) skúsené; (o) skúsených; (so) skúsenými;


(jeden) skúsenejší; (bez) skúsenejšieho; (k) skúsenejšiemu; (vidím) skúsenejší; (o) skúsenejšom; (so) skúsenejším;

(štyri) skúsenejšie; (bez) skúsenejších; (k) skúsenejším; (vidím) skúsenejšie; (o) skúsenejších; (so) skúsenejšími;


(jeden) najskúsenejší; (bez) najskúsenejšieho; (k) najskúsenejšiemu; (vidím) najskúsenejší; (o) najskúsenejšom; (s) najskúsenejším;

(dva) najskúsenejšie; (bez) najskúsenejších; (k) najskúsenejším; (vidím) najskúsenejšie; (o) najskúsenejších; (s) najskúsenejšími;


ženský rod

(jedna) skúsená; (bez) skúsenej; (k) skúsenej; (vidím) skúsenú; (o) skúsenej; (so) skúsenou;

(štyri) skúsené; (bez) skúsených; (k) skúseným; (vidím) skúsené; (o) skúsených; (so) skúsenými;


(jedna) skúsenejšia; (bez) skúsenejšej; (k) skúsenejšej; (vidím) skúsenejšiu; (o) skúsenejšej; (so) skúsenejšou;

(dve) skúsenejšie; (bez) skúsenejších; (k) skúsenejším; (vidím) skúsenejšie; (o) skúsenejších; (so) skúsenejšími;


(jedna) najskúsenejšia; (bez) najskúsenejšej; (k) najskúsenejšej; (vidím) najskúsenejšiu; (o) najskúsenejšej; (s) najskúsenejšou;

(štyri) najskúsenejšie; (bez) najskúsenejších; (k) najskúsenejším; (vidím) najskúsenejšie; (o) najskúsenejších; (s) najskúsenejšími;


stredný rod

(jedno) skúsené; (bez) skúseného; (k) skúsenému; (vidím) skúsené; (o) skúsenom; (so) skúseným;

(dve) skúsené; (bez) skúsených; (k) skúseným; (vidím) skúsené; (o) skúsených; (so) skúsenými;


(jedno) skúsenejšie; (bez) skúsenejšieho; (k) skúsenejšiemu; (vidím) skúsenejšie; (o) skúsenejšom; (so) skúsenejším;

(štyri) skúsenejšie; (bez) skúsenejších; (k) skúsenejším; (vidím) skúsenejšie; (o) skúsenejších; (so) skúsenejšími;


(jedno) najskúsenejšie; (bez) najskúsenejšieho; (k) najskúsenejšiemu; (vidím) najskúsenejšie; (o) najskúsenejšom; (s) najskúsenejším;

(dve) najskúsenejšie; (bez) najskúsenejších; (k) najskúsenejším; (vidím) najskúsenejšie; (o) najskúsenejších; (s) najskúsenejšími;

skúsený, skúselý [skús-, skuš-] príd
1. majúci skúsenosti: skusseny wogacj wznesseny yunacy chtegu sstestim žertowat bv 1652; žena ku porodu pracugjcy predewssjm potrebuge, aby mudru a skussenu babu zaopatrena byla ht 1760; obywatel pracowytj, w poluwanj a lowenj rýb skusený krp 1760; expertus belli: skuseny wogák ks 1763; wssade magu past lichwu rozumni a skuseni mužowe a ne chlapci ldo 1792
2. vyskúšaný: láska tato dwognasobna gest zlato skusene, čiste sk 1697; skussene lekarstwj kdiž male ditkj močitj nemohu rn 17.–18. st; reholník tolik zázrakuw o téjž svatéj panne prednášil, tak mnohích múdrích a skuselích svedectvím je potvrzuval br 1785 overených; skusela vec gest, že host tento pekelny w obsedlem tele trpi mk 18. st; prach k ranam zkuseny lr5 18. st; subst
skúsený m kto má skúsenosti: lepssy gest skusseneho obyčage nasledowati or 1672; skusený múže mluwyti, co gest k tebé lásku miti uv 1763; w wecách wssak ťažssych lepssy gest raditi se skusenych blr 18. st;
-osť ž súhrn praktických osvojených znalostí a návykov: to wsse nachaze (!) se pry gednom y druhom pohlawy, yakoz o tom Pysmo swate wiswecžuge, ano y skussenost nasse nam o tom wiswecžuge bag 1585; chwaliss-lj, chwal pro ctnost, skussenost a mudrost Ssalamuna mudreho bv 1652; fatens y richtarom bol dvakrat, odtud skusenost ma l. mikuláš 1770; uměnj počtu gak potrebné, gak vžitečne gest každodennj skuselost každému vkazuge lu 1775; nic we swete nad skuselost mudregssyho ňeňi gp 1782; nowa skusenost uči, že ag žihlawa ma sa často predložit howadam ldo 1792

Zvukové nahrávky niektorých slov

skúsený: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor