Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

skúpy príd.

1. kt. nerád dáva zo svojho, op. štedrý: s. príbuzný

2. slabý (význ. 3, 4), skromný, nevýdatný: s. úsmev, s-a úroda

s. na slovo málovravný;

skúpo prísl. málo, slabo: s. odpovedať, s. ocukriť;

skúposť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skúpy; skúpo prísl.; skúposť ‑i ž.

lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpylakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosťpejor.: žgrlošskýdržgrošskýskuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenecnár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava)pren. macošský: macošská prírodapriskúpy (príliš skúpy)

2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabýmalýnízkybiedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobokskromnýsporý: skromné, sporé lúče slnkaneveľkýnevýdatnýchabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážďpriskúpy (príliš skúpy)


slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skúpy príd.

1. príliš lipnúci za peniazmi, majetkom, nerád dávajúci niečo zo svojho, lakomý: s. človek; Tetka sú skúpa a držia groš u seba. (Tim.); pren. s. osud (Hviezd.); s-a zem málo úrodná, neúrodná

byť s. na slovo, na reč málovravný;

2. nevýdatný, neveľký, skromný: s. úsmev (Al., Jes-á); V skúpych lúčoch slnka ligotali sa konáre jedlí. (Skal.) Otec ich vychoval na skúpom chlebe (Taj.) biedne;

skúpo prísl.

1. s malou intenzitou, málo výdatne, slabo: Na prívety odpovedala skúpo (Šolt.)

2. trochu, slabo, málo, nepatrne: Skúpo sa usmial. (Min.);

skúposť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

skúpy prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) skúpy; (bez) skúpeho; (k) skúpemu; (vidím) skúpeho; (o) skúpom; (so) skúpym;

(traja) skúpi; (bez) skúpych; (k) skúpym; (vidím) skúpych; (o) skúpych; (so) skúpymi;


(jeden) skúpejší; (bez) skúpejšieho; (k) skúpejšiemu; (vidím) skúpejšieho; (o) skúpejšom; (so) skúpejším;

(dvaja) skúpejší; (bez) skúpejších; (k) skúpejším; (vidím) skúpejších; (o) skúpejších; (so) skúpejšími;


(jeden) najskúpejší; (bez) najskúpejšieho; (k) najskúpejšiemu; (vidím) najskúpejšieho; (o) najskúpejšom; (s) najskúpejším;

(traja) najskúpejší; (bez) najskúpejších; (k) najskúpejším; (vidím) najskúpejších; (o) najskúpejších; (s) najskúpejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) skúpy; (bez) skúpeho; (k) skúpemu; (vidím) skúpy; (o) skúpom; (so) skúpym;

(tri) skúpe; (bez) skúpych; (k) skúpym; (vidím) skúpe; (o) skúpych; (so) skúpymi;


(jeden) skúpejší; (bez) skúpejšieho; (k) skúpejšiemu; (vidím) skúpejší; (o) skúpejšom; (so) skúpejším;

(tri) skúpejšie; (bez) skúpejších; (k) skúpejším; (vidím) skúpejšie; (o) skúpejších; (so) skúpejšími;


(jeden) najskúpejší; (bez) najskúpejšieho; (k) najskúpejšiemu; (vidím) najskúpejší; (o) najskúpejšom; (s) najskúpejším;

(tri) najskúpejšie; (bez) najskúpejších; (k) najskúpejším; (vidím) najskúpejšie; (o) najskúpejších; (s) najskúpejšími;


ženský rod

(jedna) skúpa; (bez) skúpej; (k) skúpej; (vidím) skúpu; (o) skúpej; (so) skúpou;

(štyri) skúpe; (bez) skúpych; (k) skúpym; (vidím) skúpe; (o) skúpych; (so) skúpymi;


(jedna) skúpejšia; (bez) skúpejšej; (k) skúpejšej; (vidím) skúpejšiu; (o) skúpejšej; (so) skúpejšou;

(tri) skúpejšie; (bez) skúpejších; (k) skúpejším; (vidím) skúpejšie; (o) skúpejších; (so) skúpejšími;


(jedna) najskúpejšia; (bez) najskúpejšej; (k) najskúpejšej; (vidím) najskúpejšiu; (o) najskúpejšej; (s) najskúpejšou;

(štyri) najskúpejšie; (bez) najskúpejších; (k) najskúpejším; (vidím) najskúpejšie; (o) najskúpejších; (s) najskúpejšími;


stredný rod

(jedno) skúpe; (bez) skúpeho; (k) skúpemu; (vidím) skúpe; (o) skúpom; (so) skúpym;

(tri) skúpe; (bez) skúpych; (k) skúpym; (vidím) skúpe; (o) skúpych; (so) skúpymi;


(jedno) skúpejšie; (bez) skúpejšieho; (k) skúpejšiemu; (vidím) skúpejšie; (o) skúpejšom; (so) skúpejším;

(tri) skúpejšie; (bez) skúpejších; (k) skúpejším; (vidím) skúpejšie; (o) skúpejších; (so) skúpejšími;


(jedno) najskúpejšie; (bez) najskúpejšieho; (k) najskúpejšiemu; (vidím) najskúpejšie; (o) najskúpejšom; (s) najskúpejším;

(dve) najskúpejšie; (bez) najskúpejších; (k) najskúpejším; (vidím) najskúpejšie; (o) najskúpejších; (s) najskúpejšími;

skúpy príd
1. kt. nerád dáva zo svojho, lakomý: lepeg gest sstedrjm bity nežly skupim kob 1666; sstedrý od skúpjch w nenáwisti bjwági vp 1764; su rodičowe w starem weku običegne smutny, zwadliwy, skupy a nezbedny sj 18. st
• gako w porekadle se mluwj, že skupj mnoho strowj a lenjwj mnoho chodj rovňany 1755 na skúposť sa dopláca; Filoktetes skúpssj w reči pt 1778 málovravnejší
2. slabý, skromný, nevýdatný: taky skupy nektery rok padne, že samy toliko interese vyplatiti nemuzeme čajkov 1690 lp neúrodný; gsi-li chudobny a musiss welmi twrdim chlebem a skupym se žiwity cob 17. st; wčilegssie caszi tieto neurodne a skupe krupina 1743; prandium abstemium: skrowná hostina aneb skúpá ks 1763;
-o, -e prísl k 2: kdežto se w merany nenasslo než 3 fierdunky, y to skupo s. ľupča 1603; tri krat we dne se nasjczowaty mnoho gest a sskodj, lečby skupo kob 1666; rekny seg čeladce – pomály, pomály, skupe, toto mnoho gest sk 1697; čo potrebného obywatelum kragina táto ne skupo dáwá krp 1760; sordide: skúpe ks 1763; ktery strom guž starolety gest a haluze slabo a skupo wihana sn 1772
• kdo skúpó rozsywá, skúpó y žat bude kb 1756 kto málo dáva, málo dostane;
-osť ž lakomosť: lakomecz kterýž má statku dost, warý we wode kost, pro skúpost žebrákem gest bv 1652; nekdo pro welikau skupost telo swe hladem sužuge sp 1696; zdaliss negsu mucedlnici diablowy, kteri pro weliku swu skupost zižen a hlad gednostagne trpga a znassagu ms 1758; od chlopnosti wždy utikag, warug se skuposti gp 1782
• obyčegne taki člowek hlawu má w hluposti, ktery swu reč, když má mluwit, zdržuge w skúposti gv 1755 nehovorí

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SKÚPY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 28×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 4×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 4×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 3×;
RADVAŇ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
BRESTOVÉ (obec MORAVSKÉ LIESKOVÉ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 1×;
LIMBACH, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor