skúpy príd.
1. kt. nerád dáva zo svojho, op. štedrý: s. príbuzný
2. slabý (význ. 3, 4), skromný, nevýdatný: s. úsmev, s-a úroda
● s. na slovo málovravný;
skúpo prísl. málo, slabo: s. odpovedať, s. ocukriť;
skúposť -i ž.
1. príliš lipnúci za peniazmi, majetkom, nerád dávajúci niečo zo svojho, lakomý: s. človek; Tetka sú skúpa a držia groš u seba. (Tim.); pren. s. osud (Hviezd.); s-a zem málo úrodná, neúrodná
● byť s. na slovo, na reč málovravný;
2. nevýdatný, neveľký, skromný: s. úsmev (Al., Jes-á); V skúpych lúčoch slnka ligotali sa konáre jedlí. (Skal.) Otec ich vychoval na skúpom chlebe (Taj.) biedne;
skúpo prísl.
1. s malou intenzitou, málo výdatne, slabo: Na prívety odpovedala skúpo (Šolt.)
2. trochu, slabo, málo, nepatrne: Skúpo sa usmial. (Min.);
skúposť, -ti ž.
(jedna) skúposť; (bez) skúposti; (k) skúposti; (vidím) skúposť; (hej) skúposť!; (o) skúposti; (so) skúposťou;
(tri) skúposti; (bez) skúpostí; (k) skúpostiam; (vidím) skúposti; (hej) skúposti!; (o) skúpostiach; (so) skúposťami;