Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

skúmať -a nedok.

1. pozorovať, študovať (vedecky): s. dejiny, s. reakcie ľudí, s. škodlivosť ovzdušia; sústavné, exaktné s-nie

2. sústredene, bedlivo prezerať: s. plán, či vyhovuje; s. sa pred zrkadlom; navzájom sa s-li

3. zisťovať: s. tep srdca, s. skryté myšlienky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skúmať ‑a ‑ajú nedok.

obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2


skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádaťštudovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človekarobiť výskum: robí výskum nedávnej histórierozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový faktodb. rekognoskovať: rekognoskovať terénodb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinuhovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu

2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezeraťštudovať: skúma, študuje, prezerá údajeobzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadleprehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situáciahovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajúpreverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosťzisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov


študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

p. aj učiť sa 1

2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skúmať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) odborne, vedecky študovať, pozorovať, bádať: vedecké, experimentálne skúmanie; s. hmotu; s. dejiny, jazyk, literatúru; s. prírodu: s. zákonitosti spoločenského vývoja;

2. (čo, koho) bedlivo, pozorne overovať, prezerať: s. nejaký návrh; Skúma ovocie, či je zdravé. (Kuk.) Skúmal kosy, ktorá by bola na jeho ruky. (Taj.) Hľadí na Katušu, akoby ju skúmala. (Tim.)

3. (čo) zisťovať: Skúmal, kde ho bolí. (Jes.) Otvoril dvere a skúmal, či je izba čistá. (Taj.) Myslela si, že skúmajú aj jej myšlienky. (Krno)

|| skúmať sa

1. bedlivo, pozorne sa pozorovať: Otec sa skúmal a prichádzal na to, že ju [chorobu] má aj on. (Taj.)

2. navzájom sa pozorovať, prezerať sa: Skúmali sa kradmo jedna druhú. (Tim.)

Morfologický analyzátor

skúmať nedokonavé sloveso
(ja) skúmam VKesa+; (ty) skúmaš VKesb+; (on, ona, ono) skúma VKesc+; (my) skúmame VKepa+; (vy) skúmate VKepb+; (oni, ony) skúmajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) skúmal VLesam+; (ona) skúmala VLesaf+; (ono) skúmalo VLesan+; (oni, ony) skúmali VLepah+;
(ty) skúmaj! VMesb+; (my) skúmajme! VMepa+; (vy) skúmajte! VMepb+;
(nejako) skúmajúc VHe+;

skúmať dk
1. čo odborne, vedecky pozorovať, bádať niečo: exlporo: žjlu, neb hybánj, neb skákánj žjl skumati wu 1750; mnohe a welike wecy skumane, jednane a konane budu cdu 18. st; ten neglepssj powedat može, kteri stworeni toto (včely) obssirnegsge a gruntownegsge skuma pr 18. st
2. koho, čo pozorne prezerať niekoho, niečo: skumag twe domneni 1758; gegjch spusob, ssaty, mrawy, slowa, skutky bez potreby a duležiteg prjčiny neskumeg mps 1777; nech seba skúma člowek bn 1790
3. čo zisťovať niečo: čzloweče krestiansky, maličko skumeg, gakowa gest laska twa naproty Bohu le 1730; skumagme czesty nasse a hledagme a nawratme se ku Panu káz 18. st

skúmať skúmať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor