skálie -ia L -í s. hromad. veľa drobnejších skál, kamenie: hŕby s-ia na ceste
kamenie drobnejšie kamene • kamenčie • skálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste
p. aj štrk1
skálie p. kamenie, štrk1
štrk1 drobné kamienky používané na úpravu ciest al. tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrk • kamenie • kamenčie • skálie • subšt. šuter
skálie, -ia, 6. p. -í str. hromad. mnoho (drobných) kameňov, hromada skál; skalnatá pôda: drobné s.; hŕby s-ia
● expr. tĺcť niekomu skálie na hlave (Kuk.) s niekým svojvoľne, bezohľadne zaobchádzať; expr. hrýzť skálie nemať čo jesť, hladovať
(jedno) skálie; (bez) skália; (k) skáliu; (vidím) skálie; (hej) skálie!; (o) skálí; (so) skálím;
(dve) skália; (bez) skálí; (k) skáliam; (vidím) skália; (hej) skália!; (o) skáliach; (so) skáliami;
skálie s hromad drobnejšie skaly, kamenie: czo na putnocku robotu meli Orlaymu skale wozit, dano fl 2 d 28 štítnik 1657; pacholkowj a Hugačkowj, čuo klyetku pri moste skaljm zahazowaly, den 15 žilina 1693; Čzerwenya počal hned za Jeszenzskym skalim hazat záborie 1731; gak drewo, tak y skala wozime badín 1770; Trnka zem od mesta kupil a mnoho skalya z neg wiwozil poniky 1798