Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

skočiť dok.

1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu

2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu

3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu; slzy jej s-li do očí nahrnuli sa

4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera

5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku

s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný; s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní; s-li si do → vlasov;

nedok. skákať -če -ču

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skákať ‑če ‑ču ‑kal nedok.

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákaťposkakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapcahovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš

2. p. obsluhovať 1


obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


skákať 1. skokom, prudkým pohybom nôh sa dostávať dopredu al. hore; vôbec sa prudko pohybovať: skáče dobre do diaľky, do výšky; skákať do vody; puk skáče k mantineluvyskakovať (opakovane skákať, obyč. na mieste): vyskakovať pri tanci; deti od radosti vyskakujúposkakovaťpodskakovať (drobnými skokmi opakovane skákať): chlapča poskakuje okolo matky; lopta poskakujeskackaťexpr.: hopkaťhopsaťhopskaťhopkovaťhupkať (skákať malými skokmi): dievčence sa hrajú, skackajú, hop(s)kajú na jednej noheexpr. sepkať (jemne): žriebätko sepkáexpr. virgať (silno, prudko): kôň virgá nohamikniž. harcovať (búrlivo skákať)

2. p. biť 3 3. p. útočiť


útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážaťdoskakovaťskákaťdobiedzaťdotieraťdomŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami


vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺnskákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krkuexpr.: plieskať satrieskať sa: plieskal sa o zem

2. porov. napadnúť 2 3. porov. pustiť sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skácať p. skákať


skákať (kraj. i skácať), -če, -ču, rozk. skáč nedok.

1. odrazom nôh sa vymršťovať do výšky al. do diaľky: s. do výšky, s. do diaľky, s. dolu hlavou; Keď nevieš plávať, neskáč do vody. (prísl.)

2. prudko sa pohybovať; pren. srdce skáče (Tat.) prudko bije; oči mu skákali (Jes-á) zvedavo al. hnevlivo sem-tam pozeral; s. okolo niekoho (Tomašč.) robiť mu po vôli, obsluhovať ho; kyj skákal po chrbte (Dobš.) niekoho bili kyjom

hovor. vec skáče sama do očú (Kuk.) každý si ju hneď povšimne; s. niekomu do reči prerušovať ho v reči, miešať sa mu do reči; s. [v reči] z predmetu na predmet stále meniť tému, stále v reči odbočovať;

3. (do koho, do čoho) útočiť na niekoho, na niečo, napádať niekoho, niečo: pes skáče do človeka;

pren. expr. zadierať, dobiedzať do niekoho, do niečoho: Čože skáče do mňa? (Jégé) Žena do kmotra skákala. (Min.);

opak. skákavať, -ava, -ajú;

dok. skočiť

Morfologický analyzátor

skákať nedokonavé sloveso
(ja) skáčem VKesa+; (ty) skáčeš VKesb+; (on, ona, ono) skáče VKesc+; (my) skáčeme VKepa+; (vy) skáčete VKepb+; (oni, ony) skáču VKepc+;

(ja som, ty si, on) skákal VLesam+; (ona) skákala VLesaf+; (ono) skákalo VLesan+; (oni, ony) skákali VLepah+;
(ty) skáč! VMesb+; (my) skáčme! VMepa+; (vy) skáčte! VMepb+;
(nejako) skáčuc VHe+;

skákať, skácať ndk
1. odrazom nôh sa vymršťovať do výšky al. do diaľky: bude-ly takowy postyžen, kterij bi pres mury skakal, ten hoden bude potrestany sklabiňa 1643; powrazochodec beha y skače po powráze op 1685; za wozem neb saňami neskákeyte rpm 1795; pren ay, hlas mileho meho, ay, on se bere, skače, po tech horach poskakuge sp 1696 rozlieha sa; (Kaszaga) gisti rajtlik pri swogom dome w rukuw swich mal a s nim gako bi bil skaczal aneb tanczuwal v. čepčín 1734
2. prudko sa pohybovať: nohy gjm (chorým) pri čzlankoch opuchnu a srdce gjm welice skače ht 1760 prudko bije
• težko gest proti wode pluwati, proti ostroze skakati sin 1678 protiviť sa mocnejšiemu; vagatur et errato oratio: z gednég weci do druhég skače ks 1763 mení tému; interpello: w reč nekomu skákati ap 1769 prerušovať ho v reči
3. na koho útočiť na niekoho: když w modlidbe (Hilarion) zetrwáwal, giž wlk, giž ossemetna lysska naň skákali vp 1764

skákať skákať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor