skočiť dok.
1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu
2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu
3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu; slzy jej s-li do očí nahrnuli sa
4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera
5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku
● s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný; s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní; s-li si do → vlasov;
nedok. skákať -če -ču
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákať • poskakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapca • hovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš
2. p. obsluhovať 1
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče
skákať 1. skokom, prudkým pohybom nôh sa dostávať dopredu al. hore; vôbec sa prudko pohybovať: skáče dobre do diaľky, do výšky; skákať do vody; puk skáče k mantinelu • vyskakovať (opakovane skákať, obyč. na mieste): vyskakovať pri tanci; deti od radosti vyskakujú • poskakovať • podskakovať (drobnými skokmi opakovane skákať): chlapča poskakuje okolo matky; lopta poskakuje • skackať • expr.: hopkať • hopsať • hopskať • hopkovať • hupkať (skákať malými skokmi): dievčence sa hrajú, skackajú, hop(s)kajú na jednej nohe • expr. sepkať (jemne): žriebätko sepká • expr. virgať (silno, prudko): kôň virgá nohami • kniž. harcovať (búrlivo skákať)
2. p. biť 3 3. p. útočiť
útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v noci • prepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkami • dorážať • doskakovať • skákať • dobiedzať • dotierať • domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťou • zastar. šturmovať • kniž. atakovať: atakovanie spoluhráča • bombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami
vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺn • skákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krku • expr.: plieskať sa • trieskať sa: plieskal sa o zem
2. porov. napadnúť 2 3. porov. pustiť sa 1
skácať p. skákať
skákať (kraj. i skácať), -če, -ču, rozk. skáč nedok.
1. odrazom nôh sa vymršťovať do výšky al. do diaľky: s. do výšky, s. do diaľky, s. dolu hlavou; Keď nevieš plávať, neskáč do vody. (prísl.)
2. prudko sa pohybovať; pren. srdce skáče (Tat.) prudko bije; oči mu skákali (Jes-á) zvedavo al. hnevlivo sem-tam pozeral; s. okolo niekoho (Tomašč.) robiť mu po vôli, obsluhovať ho; kyj skákal po chrbte (Dobš.) niekoho bili kyjom
● hovor. vec skáče sama do očú (Kuk.) každý si ju hneď povšimne; s. niekomu do reči prerušovať ho v reči, miešať sa mu do reči; s. [v reči] z predmetu na predmet stále meniť tému, stále v reči odbočovať;
3. (do koho, do čoho) útočiť na niekoho, na niečo, napádať niekoho, niečo: pes skáče do človeka;
pren. expr. zadierať, dobiedzať do niekoho, do niečoho: Čože skáče do mňa? (Jégé) Žena do kmotra skákala. (Min.);
opak. skákavať, -ava, -ajú;
dok. skočiť
skákať, skácať ndk 1. odrazom nôh sa vymršťovať do výšky al. do diaľky: bude-ly takowy postyžen, kterij bi pres mury skakal, ten hoden bude potrestany sklabiňa 1643; powrazochodec beha y skače po powráze op 1685; za wozem neb saňami neskákeyte rpm 1795; pren ay, hlas mileho meho, ay, on se bere, skače, po tech horach poskakuge sp 1696 rozlieha sa; (Kaszaga) gisti rajtlik pri swogom dome w rukuw swich mal a s nim gako bi bil skaczal aneb tanczuwal v. čepčín 1734 2. prudko sa pohybovať: nohy gjm (chorým) pri čzlankoch opuchnu a srdce gjm welice skače ht 1760 prudko bije • težko gest proti wode pluwati, proti ostroze skakati sin 1678 protiviť sa mocnejšiemu; vagatur et errato oratio: z gednég weci do druhég skače ks 1763 mení tému; interpello: w reč nekomu skákati ap 1769 prerušovať ho v reči 3. na koho útočiť na niekoho: když w modlidbe (Hilarion) zetrwáwal, giž wlk, giž ossemetna lysska naň skákali vp 1764