sivý príd. majúci farbu ako svetlý popol: s. holub, s-á hlava, s. kabát
● byť s. ako holub; s. eminencia vplyvná osoba v úzadí;
do siva → dosiva;
na sivo → nasivo;
sivo prísl.;
sivosť -i ž.
sivo farby svetlého popola; na takúto farbu • popolavo • nasivo • napopolavo • dosiva • dopopolava, pís. i na sivo, na popolavo, do siva, do popolava: (na)sivo, (na)popolavo natretá brána; dosiva, dopopolava zafarbené nebo • oceľovo • naoceľovo • dooceľova, pís. i na oceľovo, do oceľova: oceľovo, naoceľovo, dooceľova sfarbené mračná • šedivo • našedivo • došediva, pís. i na šedivo, do šediva: (na)šedivo, došediva vyblednutý kabát • subšt.: šedo • našedo • došeda • pís. i na šedo, do šeda • sivasto • sivkasto • sivkavo • popolavkasto • popolavkavo • popolkavo • nasivasto • nasivkasto • napopolavkasto • napopolavkavo • napopolkavo • dosivasta • dosivkasta • dopopolavkasta • dopopolavkava • dopopolkava, pís. i na sivasto, do sivasta atď. (jemne sivo): siv(k)asto, popolavkasto sfarbená látka • šedivkasto • šedivkavo • našedivkasto • došedivkasta, pís. i na šedivkasto, do šedivkasta: (na)šedivkasto zafarbené vlasy
porov. aj sivý 1
sivý príd. majúci popolavú, šedú, šedivú farbu, popolavý, šedý, šedivý: s. holub, s-á holubička, s. sokol, s-é oči; s-é vlasy prešedivené; s-á brada, s-á hlava s prešedivenými vlasmi; s. kostým, s. kabát; s. dym, s-é hmly, s-é mrákavy, s-é oblaky, s-á obloha, s-é hory; s-é hole (Botto); s. grúň, s-é končiare; s-é Tatry (Horal); s-á skala, s-á cesta, s-á rieka; s-é kone, s-é volky; odb. s-á hmota (mozgová); bás. s-á diaľava (Smrek)
● s. ako holub o človeku so šedivými vlasmi; holúbok môj sivý (Vaj.) fam. oslovenie milého človeka;
na sivo, do siva (napr. zafarbený);
sivosť, -ti ž.