Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

sipieť -í -ia nedok. vydávať zvuk ako pri výslovnosti predĺženého s, syčať: hus s-í, s-enie pary;

pren. expr. zlostne hovoriť: jedovato s. na niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sipieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkaťfŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕkaexpr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frckásyčaťsipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipiacrkaťcŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechaťstriekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu

2. p. kropiť 3. p. hnevať sa


sipieť 1. p. syčať 1 2. p. hovoriť 1


syčať 1. vydávať zvuk ako pri vyslovovaní predĺženého ssipieťsykať: hus, had syčí, sipí; sykal, syčal od bolestiexpr.: sykotaťsipotať: z hrnca sykoce, sipoce parasupieť (vydávať piskľavý zvuk ako pri prudkom unikaní pary): vedľa v kuchyni supí kávovar; stará lokomotíva do vrchu ťažko supízried. sskať: kládol si na ústa prst a sskal, aby deti utíšilexpr. šurdžať: mušt šurdží (Hviezdoslav)

2. p. hovoriť 1 3. p. striekať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sipieť, -í, -ia nedok.

1. vydávať sipľavý, sykavý zvuk, syčať: had, hus, vlak, samovar sipí, sipenie pary; Kvapky dažďa sipeli, padajúc na teplé platne. (Jes.) Oheň pod náporom vody sipel a syčal. (Zúb.) Sipel vysileným hlasom. (Ondr.); neos. Sipelo aj Poliakovi na prsiach. (Taj.); pren. s. náruživosťou hnevom, nenávisťou, od bolesti; s. cez zuby; Z gazdinej sipel hnev (Hor.) hnevala sa;

2. (bezpredm., zried. i čo, na koho) sykavo, sipľavo hovoriť (pri vzrušení, hneve): Nech mi príde do rúk! — sipel Mihvok, škrípuc zubmi. (Jégé) Jazyk jej sipel všetky sprostoty, čo slina naň nanášala. (Fr. Kráľ) Do paroma! — sipím na nich. (Bod.);

dok. zasipieť

Morfologický analyzátor

sipieť nedokonavé sloveso
(ja) sipím VKesa+; (ty) sipíš VKesb+; (on, ona, ono) sipí VKesc+; (my) sipíme VKepa+; (vy) sipíte VKepb+; (oni, ony) sipia VKepc+;

(ja som, ty si, on) sipel VLesam+; (ona) sipela VLesaf+; (ono) sipelo VLesan+; (oni, ony) sipeli VLepah+;
(ty) sip! VMesb+; (my) sipme! VMepa+; (vy) sipte! VMepb+;
(nejako) sipiac VHe+;

sipieť ndk vydávať zvuk ako pri výslovnosti predĺženého s, syčať: sibilo: sypjm, syčjm ks 1763; had sipi, nge ale krici, ktere sipenj gemu geho hnew zawždj spusobj pr 18. st; pren (diabol) guss sypy w ucho: na meke lužko lehny, spý pres pul dna, byt by byla y hanba sk 1697 sipľavo jedovato šepká

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor