Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

silný príd.

1. majúci veľkú fyzickú silu, mocný, op. slabý: s. chlap, s-é ruky

2. kt. má veľkú intenzitu, intenzívny, veľký, op. slabý: s. vietor, kašeľ; s. tón, s-á streľba

3. energický, rázny, op. slabý: s-á osobnosť, povaha

4. odolný, pevný, dobrý, op. slabý: s-é zdravie, s-é nervy

5. majúci veľký počet, početný, op. slabý: s-á armáda, s-é zastúpenie

6. majúci veľa podst. zložiek, op. slabý: s. čaj, s-á káva, s-é pivo

7. veľmi účinný: s. film; s. činiteľ mocný; s-é slovo trpké al. urážlivé; s. vtip neslušný

8. hovor. hrubý (význ. 1, 2): s-á doska, s. kmeň, s-é nohy;

silno, silne prísl. veľmi, intenzívne, prudko: s. zaklopať, zdôrazňovať, krvácať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
silný; silno, silne prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • ráznyrezolútny: energická, rázna, rezolútna ženakniž. razantný: razantná povaharozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krokradikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásahdôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gestogenerálskyveliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohybypriebojnýkniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosťpevnýistý: pevný, istý hlasrezkýprudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolomeburácavý: burácavé vlnyhrmotavýbuchotavýlomozivýlomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povaleexpr.: rachotivýrachotavýzried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadielhukotavýzried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakovexpr. hromový: hromový potlesk, hromové burácaniezried. hrmavýhovor. expr. hurtovnýnár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf)hlučnýhlasnýsilnýbúrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

2. p. rázny


hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutnýobrovský: masívne, mohutné, obrovské braloveľký: masívna, veľká stavbahrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu

2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevnýmocnýsilný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľhrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťazťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána


mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľkýmocnýsilný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmomobrovskýohromnýnesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statnýrobustnýhovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládencamasívnypevnýhrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múryobjemnýrozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hradgigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramídaveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýpreveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaníexpr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavbyexpr.: herkulovskýherkulesovskýgoliášsky: herkulovská, goliášska postavaexpr.: hromovýdunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

silný príd.

1. vlastniaci, majúci fyzickú silu, mocný: s. chlap, s-é ruky, ramená; s. ako buk, s. ako lev

hovor. byť s. v kolenách byť mocný, odvážny, energický; človek s-ých lakťov bezohľadný, podnikavý na úkor iných; s-á ruka energický človek; to je jeho s-á stránka v tom sa vyzná, to ovláda; žart. s-é pohlavie muž, muži;

2. intenzívny, značný, prudký, veľký: s. vietor, s. prievan, s-á búrka; s-é slnko veľmi hrejúce; s. kašeľ; s. úder; s. útlak; s. vplyv; s. dojem; s-á nádej; s. protest, s-á vlna odporu; s-é národné uvedomenie; s-á túžba, s-á náklonnosť; s-é vzrušenie; s. fajčiar ktorý veľa fajčí, náruživý;

3. schopný životnou al. mravnou silou prekonávať prekážky; húževnatý: s. duch, s-á povaha, s-á osobnosť; s-á vôľa;

4. pevný, odolný, vynikajúci: s-é zdravie, s. žalúdok;

5. obsahujúci, predstavujúci veľký počet, početný: s-á vojenská hliadka; s-é vojsko;

6. (o zvuku) hlasitý, zvučný, hlučný: s. tón, s. hlas, s. krik, s-é hrmenie, s-á streľba;

7. obsahujúci veľké množstvo nejakej látky, tuhý: s. čaj, s-á káva, s-é víno, s. alkohol; s-á voňavka; s. zápach;

8. silne pôsobiaci, ostrý, pádny: s-é slovo urážlivé, s. vtip neslušný; s-á polemika; s. dôvod; hovor. s-á kniha pôsobivá, s. film pôsobivý; el. tech. s. prúd o vyššom napätí;

9. lingv.: s. jer ktorý sa zmenil na iný vokál; s. aorist bez kmeňotvornej prípony; s-é slovesá v ktorých sa mení kmeňová samohláska (napr. v nemčine);

10. hrubý (o rozmeroch): s-á vrstva (napr. snehu), s-á niť; s-á žena moletná, tučná;

silne i silno prísl. mocne, intenzívne, veľmi: s. zaklopať (napr. na dvere); s. sa vzpierať, s. pochybovať o niečom, s. prízvukovať niečo; s. krvácať (o rane); s. zriedený roztok

Morfologický analyzátor

silný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) silný; (bez) silného; (k) silnému; (vidím) silného; (o) silnom; (so) silným;

(traja) silní; (bez) silných; (k) silným; (vidím) silných; (o) silných; (so) silnými;


(jeden) silnejší; (bez) silnejšieho; (k) silnejšiemu; (vidím) silnejšieho; (o) silnejšom; (so) silnejším;

(štyria) silnejší; (bez) silnejších; (k) silnejším; (vidím) silnejších; (o) silnejších; (so) silnejšími;


(jeden) najsilnejší; (bez) najsilnejšieho; (k) najsilnejšiemu; (vidím) najsilnejšieho; (o) najsilnejšom; (s) najsilnejším;

(traja) najsilnejší; (bez) najsilnejších; (k) najsilnejším; (vidím) najsilnejších; (o) najsilnejších; (s) najsilnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) silný; (bez) silného; (k) silnému; (vidím) silný; (o) silnom; (so) silným;

(tri) silné; (bez) silných; (k) silným; (vidím) silné; (o) silných; (so) silnými;


(jeden) silnejší; (bez) silnejšieho; (k) silnejšiemu; (vidím) silnejší; (o) silnejšom; (so) silnejším;

(štyri) silnejšie; (bez) silnejších; (k) silnejším; (vidím) silnejšie; (o) silnejších; (so) silnejšími;


(jeden) najsilnejší; (bez) najsilnejšieho; (k) najsilnejšiemu; (vidím) najsilnejší; (o) najsilnejšom; (s) najsilnejším;

(tri) najsilnejšie; (bez) najsilnejších; (k) najsilnejším; (vidím) najsilnejšie; (o) najsilnejších; (s) najsilnejšími;


ženský rod

(jedna) silná; (bez) silnej; (k) silnej; (vidím) silnú; (o) silnej; (so) silnou;

(štyri) silné; (bez) silných; (k) silným; (vidím) silné; (o) silných; (so) silnými;


(jedna) silnejšia; (bez) silnejšej; (k) silnejšej; (vidím) silnejšiu; (o) silnejšej; (so) silnejšou;

(tri) silnejšie; (bez) silnejších; (k) silnejším; (vidím) silnejšie; (o) silnejších; (so) silnejšími;


(jedna) najsilnejšia; (bez) najsilnejšej; (k) najsilnejšej; (vidím) najsilnejšiu; (o) najsilnejšej; (s) najsilnejšou;

(štyri) najsilnejšie; (bez) najsilnejších; (k) najsilnejším; (vidím) najsilnejšie; (o) najsilnejších; (s) najsilnejšími;


stredný rod

(jedno) silné; (bez) silného; (k) silnému; (vidím) silné; (o) silnom; (so) silným;

(tri) silné; (bez) silných; (k) silným; (vidím) silné; (o) silných; (so) silnými;


(jedno) silnejšie; (bez) silnejšieho; (k) silnejšiemu; (vidím) silnejšie; (o) silnejšom; (so) silnejším;

(dve) silnejšie; (bez) silnejších; (k) silnejším; (vidím) silnejšie; (o) silnejších; (so) silnejšími;


(jedno) najsilnejšie; (bez) najsilnejšieho; (k) najsilnejšiemu; (vidím) najsilnejšie; (o) najsilnejšom; (s) najsilnejším;

(tri) najsilnejšie; (bez) najsilnejších; (k) najsilnejším; (vidím) najsilnejšie; (o) najsilnejších; (s) najsilnejšími;

silný príd
1. majúci fyzickú silu, mocný: nechlub se mudri mudrosti swe, ani silni w sile sweg tc 1631; podle spusobu wnjtrniho gsu (ľudia) zdrawj aneb chorj, silnj aneb slabj kob 1666; prestupnyk gestly sylna a zdrawa osoba bude, ma bity trestana belá 1773; abi kon bil silni, wikop omanu, zadaweg mu každu perwnu nedeli mesice rg 18. st
• premohel Dáwid roztržitosti tegto buričuw ruku silnu žp 1788 silou
2. prudký, intenzívny, značný: prosyme tweho milosrdenstwj, že nam toho racžyž datj požity k silneg nasseg wiere w tebe bag 1585; než nadege nasseg silna biwa, neomilna we wsselykem nesstastj bv 1652; nekteri mezi sebu silne zwady magu gv 1755; cerebri verminatio: sylne hlawi boleni ks 1763; baldrian oleg welmi silneg woni ge zel 18. st
3. schopný životnou al. mravnou silou prekonávať prekážky: nemocny z nemocy, sylny wlasnu mocy czasem sobe pomohu bv 1652; buď sylnym srdcem, blískó gest, že bys sa uzdrawil kb 1757; múdrý wí, sprawedliwý každímu chce dáti, čo geho gest, sílný ten bude, kdo toto smí be 1794
4. pevný, odolný: s tim was Panu Bohu poruczjm w geho mocznu a silnu ochranu očová 1588; fortis: silny, pewny vt 1648; dals (Boh) neprátelúm obranu sylnu cc 1655; Ježissi, tys mug spasytel, me silné outočište mak 1749; valet pugilice: sylneho zdrawá gest ks 1763; pren (monarcha) práwo má této silné prowazi roztrhati a w té částce to včiniti, co ona wečné pameti hodná cysárowná učinila sto 1783 pevné spojenectvá
5. (o zvuku) hlasný, zvučný: hlasem silnegssim ness truba gest wolagu k nam kp 18. st
6. obsahujúci veľké množstvo niečoho, koncentrovaný, tuhý: wezmy co neglepssjho octu, z negsylnegssjho wina udelaneho rt 17. st; chráňte se pred sylným nápogem rp 18. st; musiš vdelati luch sylny, a to takto rg 18. st; wimeg sobe silnim ocztem na nocz usta lr5 18. st
7. ostrý, rázny, pádny: drewený oleg s terpenjnem war a s tjm mu (volovi) rohi masti y pugde silnegssým krokom pl 1787; Iazon, udatenstwym naplnen, sylnymi ranámy mezi tech byku skočyl hi 18. st
8. (o rozmeroch) hrubý: spissus: silny, tlusty ml 1779; ostatní, kterí bili silňejšého tela, ti sa ješte o gajdoša tlkli br 1785 tučnejší;
-e, -o prísl
1. mocne, intenzívne, veľmi: wijtr duge sylne op 1685; sylnégsség počinagú wjti wetrj ks 1763; lapany ryb w ribnych wodach poddanym bude silno a ostro zakazane belá 1773 prísne; mentora sinu milug silne pt 1778
2. s použitím fyzickej sily: wezmy drewenneho olega a dobre masti tu kost a potom wezmj ljezkowe paličky do obidvuch ruku a tri silno s nima rn 17.–18. st; jak role, tak luky (páni) od nas odjimaju, pri tem i ty pasenky, ktere jsme prv uživali nedopuštaju a všetky luky obecne od nas silne beru mojzesovo 1770 lp; (muž) do hlawi nagprw, potem na žaludek kopigu tak silne wihacowal, že klésl gsem pt 1778; nebožyc diru ňesprawi, gak silno nekrutiss gp 1782;
-osť ž sila: (Boh) ne w silnosti kone lybost ma bag 1585; nervositas: sylnost ks 1763; nebude se mú (Pánovi) ljbit sylnost kóňska, any w lytkách muzkych nebude sa oblibowat blr 18. st;
-učký príd expr majúci fyzickú silu, mocný: forticulus: sylnučky; valentus: mocňučky, sylnučky ks 1763

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SILNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 155×, celkový počet lokalít: 42, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TRNAVA, okr. TRNAVA – 23×;
CÍFER, okr. TRNAVA – 17×;
VÁHOVCE, okr. GALANTA – 9×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
BUČANY, okr. TRNAVA – 7×;
SUCHÁ NAD PARNOU, okr. TRNAVA – 7×;
ZVONČÍN, okr. TRNAVA – 7×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 5×;
ZELENEČ, okr. TRNAVA – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor