Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst obce priezviská

sila -y síl ž.

1. schopnosť podávať teles. al. duš. výkon, energia: telesná, mravná s.; udrieť z celej s-y; pozbierať (posledné) s-y; usilovať sa zo všetkých síl

2. zdroj pohybu al. pohybovej energie: hnacia, príťažlivá s., s. vodného toku, víchra

3. (veľká) miera účinnosti, intenzita: umelecká s., s. alkoholu

4. zamestnanec, pracovník: kvalifikovaná, učiteľská, výkonná s.

5. silný kolektívny činiteľ, moc: mierové, spoločenské, pokrokové s-y; ľavicové, pravicové s-y; voj. ozbrojené s-y; publ. použitie s. v medzinárodných sporoch; náb. i rozpráv. nadprirodzená s.

byť pri sile byť silný; robiť dačo z pozície s-y vo vedomí skutočnej al. fiktívnej prevahy;

silový1 príd. k 1, 2, 5: s. účinok svalu; fyz. s-é pole, napätie; publ. s. rezort, s-é ministerstvo kt. sa opiera o bezpečnostné zložky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sila ‑y síl ž.; silový

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládupren.: trónberlažezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyvúčinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinoksila: moc, sila prírody ho uzdravilapôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách


sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

4. p. zamestnanec


zamestnanec kto je zamestnaný niekde: stály zamestnanec firmypracovník (človek v pracovnom pomere): pracovník a organizáciasila: učiteľská silapracujúci: pracujúci podniku sa vzopreli

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sila, -y, síl ž.

1. schopnosť fyzického pracovného výkonu al. činnosti človeka a zvierat, energia: telesná s., svalová s. i s. svalov; nadľudská s. veľmi veľká, ohromná; mať s-u v rukách; zaprieť sa, udrieť celou s-ou (z celej s-y), čerpať s-u odniekade; naberať s-u, s-y silnieť; tratiť s-u slabnúť; nešetriť s-ami, plytvať s-ami, mrhať s-ou; merať si s niekým s-y zápasiť, pretekať sa; niekomu ubúda síl slabne

byť pri s-e, mať s-u, mať dosť s-y byť silný, vládať; byť v plnej s-e byž zdravý, silný; byť plný s-y byť mocný, výkonný; s-y ma opúšťajú nevládzem; ostať bez s-y zoslabnúť; s-y mu vypovedali (službu) zoslabol; zastar. vyjsť zo s-y (Záb.) stratiť silu; z celej s-y (napr. kričať, biť ap.) veľmi intenzívne; mať práce nad s-y (Tim.) veľmi mnoho; to je nad ľudské s-y veľmi ťažké, nemožné; kniž. z pozície s-y (niečo podnikať) vzhľadom na skutočnú al. domnelú vojenskú al. politickú prevahu; Ponúkal ho na všetku silu (Tim.) násilne Silou vliala doň odvaru (Taj.) násilne; spojenými s-ami (napr. niečo podnikať, robiť) spoločne; byť na konci svojich síl nevládať;

2. súhrn duševných, vôľových vlastností, ktorými človek prekonáva prekážky, pevná vôľa, energia: duševná s., duševné s-y, mravná s.; vynaložiť všetky svoje s-y všemožne sa vynasnažiť; usilovať sa snaziť sa zo všetkých síl všemožne; pozbierať všetky svoje (posledné) s-y vynaložiť všetku námahu; napäť, vypäť všetky s-y vystupňovať svoje schopnosti; pracovať s vypätí všetkých síl veľmi namáhavo s krajnou námahou; brániť sa zo všetkých síl rozhodne, urputne; dodať niekomu si do niečoho dodať mu odvahy, povzbudiť vzpružiť ho; naliať s-y niekomu vzpružiť obodriť ho; Chýba mi síl k osudnému kroku (Vaj.) nemám odvahu. Tomu odolať nebolo v mojej sile (Lask.) nevládal som. Robíme, čo je v našich silách (Krno) čo môžeme, čo vládzeme.

3. príčina al. zdroj pohybu, pohybovej energie; moc, živel: prírodné s-y; vodná, parná s., s. vetra; živel né s-y; fyz. konská s. jednotka na meranie výkonu strojov (skrat. HP); fyzikálny pojem príčiny pohybu: zotrvačná, príťažlivá mechanická, hnacia, elektromotorická s. ekon. výrobné s-y nástroje a ľudia, ktorí sa zúčastňujú na výrobe materiálnych statkov; spoločenské s-y, pokrokové s-y; kúpna s. koruny hodnota, akú predstavuje to var, ktorý možno za korunu kúpiť;

4. tajomné, záhadné pôsobenie (v predstavách poverčivých ľudí): nadzemská s., nadprirodzené s-y; slepá s.; temné s-y, nečisté s-y zlí duchovia;

5. vysoký stupeň účinnosť ti, intenzita: s. alkoholu; tvorivá, umelecká s.; Slnko hrialo celou silou. (Kuk.); gram. s. prízvuku; hud. s. tónu; s. zvyku, s. vôle, citu, lásky, nenávisti; s. pohľadu, s. básní;

6. kto pracuje v nejakom podniku, zamestnanec, robotník, pracovník: pracovná s., kvalifikovaná s., odborná s., námezdná s., učiteľská s., pomocná s.;

7. (v mn. č. sily) obyč. o vojsku: voj. branné s-y, ozbrojené s-y, pozemné s-y, letecké s-y; mierové s-y bojovníci za mier;

8. hovor. expr. (vo význame neurč. číslovky) veľké množstvo, mnoho: s vojska, ľudí; Šiat bola sila. (Tim.) Ja mám roboty silu. (Tim.);

silový1 príd. k 1, 3: špor s-é cvičenia na získanie sily; s. účinok svalov; fyz. s-á čiara krivka, ktorá svojím sme rom označuje smer intenzity silového poľa s-é pole priestor, na ktorom. v každom mieste pôsobí určitá sila; tech. s. impulz

Morfologický analyzátor

sila podstatné meno, ženský rod

(jedna) sila; (bez) sily; (k) sile; (vidím) silu; (o) sile; (so) silou;

(dve) sily; (bez) síl; (k) silám; (vidím) sily; (o) silách; (so) silami;


silo podstatné meno, stredný rod

(jedno) silo; (bez) sila; (k) silu; (vidím) silo; (o) sile; (so) silom;

(dve) silá; (bez) síl; (k) silám; (vidím) silá; (o) silách; (so) silami;


šiť nedokonavé sloveso
(ja) šijem VKesa+; (ty) šiješ VKesb+; (on, ona, ono) šije VKesc+; (my) šijeme VKepa+; (vy) šijete VKepb+; (oni, ony) šijú VKepc+;

(ja som, ty si, on) šil VLesam+; (ona) šila VLesaf+; (ono) šilo VLesan+; (oni, ony) šili VLepah+;
(ty) ši! VMesb+; (my) šime! VMepa+; (vy) šite! VMepb+;
(nejako) šijúc VHe+;

sila ž, zried
sil m
1. schopnosť podávať telesný a. duševný výkon, energia: z dopusstenj Pana Boha wssecky vmislý a sila nassmu ljdu byla odgata ružomberok 1599; nechlub se mudri mudrosti swe, ani silni w sile sweg tc 1631; dokud silu i mladost máš k práci, se sám pilne poznáš slk 1641–57; kdež ty Pane gsy, tu y ga budu, gako sil a aud tela tweho ags 1708; Kaszag geho (svedka) zo wsseczkeg sily w hlawu uderil v. čepčín 1734; čokolwek se ze zrostlin silu witlaci, menuge se oleg pr 18. st
o prošu tebe, Jesu milý, mého života všemi sily, učiň pro svého cila rany asl 14. st všetkými spôsobmi; srdce we mne stidňe, syla odstupuge cc 1655 mizne; zemdlela syla tych, který nosá, y my nebudeme moci stawati zeď kb 1757 oslabli
byť, zostať pri s-e byť silný, vládať: tym (diabol) wždy uklady čiňi, kteri su pry sile 1758; beyk w lete, když se spussta, má se dobre krmjti rano, na poledne a wečer, aby pri sile zustal pl 1787; nakladať, naložiť s-u k čomu vynaložiť úsilie na niečo: to gest, co každy oprawdiwy krestan ma činiti a wsseliku sylu swu ma k tomu nakladati; te chwalime, spiwala (Mária), zanechala nam priklad wnitrne, kdy z dusse a z srdce sweho to činila a y wsselikau swu sylu k tomu naložila sp 1696; ga Ioannes widuce, že ze wsseckeg mogeg sily klesnem a proti smrty se nemužem zastawiti, uminil sem ostatnj dispositiu učiniti martin 1729 strácam silu, slabnem; lide mladj w neglepssy sile se pominulj kt 1753 v najlepších rokoch; gestli by osoba, ktera pokutu zaslužila, mdla a maleg syly byla, tehdy se ma do temnycze posadity belá 1773 slabá; jestli barany pri dobrej sýly zadržati chceme, welice užitečné bude jim pred skokom za dwa týdne owes dáti vov 1779 silných; čo mužess zdolet, to probug, negiď wysse cyle, bys w tem, co sy gednuc začal, neupadel w syle gp 1782 nepoľavil; mophti z všú silú pracoval br 1785 veľmi usilovne; Boh nezanechá teba pokussowati sa wysse syli blr 18. st nadmieru
2. zdroj pohybu, živel: on mne dal týchto wec, které sú, wedomost: abych weďel sporadanj kolečka zemského y sylu žiwlúw, sylu wetrúw y mysleňá lidské kb 1757
3. veľké množstvo niečoho, mnoho: wyna tež yako yndy negsu sladke, acžkoli na sylu dosti gych kotešová 1615; lidu welika sila ze zbrogu bila p. lehota 1641; nakúpil bych ga welikú sylu obilj a sena a dal bych wssade slk 1766–80; zwery rozlične, mrawce welyke, opice, krokodyluw sila welyka krp 1760
4. platnosť, nemennosť: chcem, aby tento testament mug y pred smrtu y po smrti meg w sweg moci a syle zustawal bd 1779
5. vysoký stupeň účinnosti, intenzita: vinum vetustate evanescit: časem odcházá wjnowá syla ks 1763; obes do neho chmelu, techdy zústane musst pry syle vk 1764 neklesne v ňom obsah alkoholu;
silka dem expr k 1: dopomahag mj Buch Otecz, Buch Sin, Buch Duch Swatj, abj tato choroba od teba odissla, abi nebiwala w twogich stawoch, žilkach, silkach d. kubín 1726

Síla Síla Sila_1 Sila Sila_2 Sila
sila
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) sila
G (bez) sily
D (k) sile
A (vidím) silu
L (o) sile
I (so) silou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) sily
G (bez) síl
D (k) silám
A (vidím) sily
L (o) silách
I (so) silami

silo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) silo
G (bez) sila
D (k) silu
A (vidím) silo
L (o) sile
I (so) silom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) silá
G (bez) síl
D (k) silám
A (vidím) silá
L (o) silách
I (so) silami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1637 Nové Sady NR/NI nitr. 1976 pričl. o. Čab-Sila (1960 zlúč. o. Čab a Sila).
1773 Kurth, 1808 Alsó-Kürth, 1863 Assakürth, 1873 Asakürt, 18771913 Assakürt, 1920 Kert, Ašakert, 19271948 Ašakerť, 1948– Nové Sady
Čab-Sila: 19601975 Čab-Sila
Čab: 1773 Csabb, Czab, 1786 Cschab, 1808 Csab, Cžab, 18631873 Csáb, 18771882 Csab, 18881913 Csabb, 19201960 Čab
Sila: 1773 Szill, 1786 Sil, 1808 Szill, Syl, 1863 Széll, Szill, 1873 Szil, 18771907 Szill, 1913 Nyitraszill, 19201960 Sila
Sila p. Čab-Sila

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SILA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 18×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 12×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
LIKAVKA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;

Priezvisko ŠÍLA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NITRIANSKE RUDNO, okr. PRIEVIDZA – 4×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor