signál -u L -i mn. -y m.
1. ustálený znak, ktorým sa podáva istá informácia: svetelný, zvukový, časový s., čakať na s.;
pren. predzvesť: s. búrky
2. odb. fyzikálny nositeľ informácie: televízny s.; rečový s.
3. publ. zreteľné naznačenie niečoho, nepriamo vyslovený postoj, názor na niečo ap.: pozitívny s.; dostali sme s-y, že sa čosi chystá;
signálny, signálový príd.
1. slúžiaci na signalizovanie: s-ový prístroj, s-ne svetlo; s-ny výtlačok prvý exemplár knihy, časopisu
2. fyziol.: prvá s-ová sústava sústava reflexov vybavovaných konkrétnymi podnetmi; druhá s-ová sústava (u človeka) sústava nervových spojov, v kt. je zákl. podnetom slovo
signál -u m. ‹f›
1. dohovorené znamenie (zvukové, optické a i.), ktorým sa sprostredkúva, odovzdáva nejaká správa, informácia: svetelné s-y; časový s.; poplašný, výstražný s.; pren. publ. zreteľný náznak niečoho, priamo nevyslovený názor na niečo a pod.: s-y o distribúcii tvrdých drog; kyb., oznam. tech. fyzikálna veličina nesúca informáciu: analógový, číslicový s.; televízny s.; psych., fyziol. podnet asociovaný s určitou životne dôležitou nepodmienenou reflexnou činnosťou
2. polygr. signálny výtlačok
3. šport. nacvičený spôsob rozohrania v kolektívnych hrách (futbale, hokeji, basketbale, volejbale a i.);
signálový príd.: s-é svetlo
poznatok jednotlivý výsledok poznávacej činnosti • poznanie: rozšíriť svoje poznanie; vychádzať z doterajších poznatkov, z doterajšieho poznania • vedomosť (iba mn. č.) • znalosť (poznatok nadobudnutý štúdiom, skúsenosťou): mať rozsiahle vedomosti, znalosti • poučenie: kniha je zdrojom poučenia • informácia: získať obšírne informácie o niečom • pren. publ. signál: dostávať signály
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
signál 1. p. znak 4 2. p. príznak 3. p. poznatok
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
signál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m. dohovorené znamenie, ktorým sa podáva zpráva al. rozkaz: svetelný, zvukový s.; výstražný, poplašný s.; bojový s.; železničný s.; strelecký s.; rozhlasový s.; časový s.; čakať na s., dávať s-y, zapískať s.;
žel. návestie;
pren. príznak, predzvesť: s. búrky;
signálny i signálový príd.
1. slúžiaci na podávanie signálov; zariadený na signalizovanie; návestný: tech. s-y i s-ý prístroj na podávanie zpráv svetelnými signálmi; s-e i s-é zariadenie; dopr. s-e svetlo výstražné na križovatke; s-a i s-á trúbka, s-ý zvonec; typ. s-y výtlačok prvý, skúšobný, kontrolný exemplár; šport. s-y výstrel povel štartovať; geod. s-a veža;
2. vzťahujúci sa na signály; fyziol. prvá s-á (zried. i s-a) sústava sústava dočasných nervových spojov, ktorá sa tvorí na základe pôsobenia bezprostredných podnetov objektívnej reality, t. j. bezprostredných signálov skutočnosti; druhá s-á (zried. i s-a) sústava sústava dočasných nervových spojov, ktorá sa tvorí na základe pochopených slovných podnetov, t. j. signálov bezprostredných signálov skutočnosti (vlastná iba človeku)
(jeden) signál; (bez) signálu; (k) signálu; (vidím) signál; (hej) signál!; (o) signáli; (so) signálom;
(štyri) signály; (bez) signálov; (k) signálom; (vidím) signály; (hej) signály!; (o) signáloch; (so) signálmi;