siedmy čísl. rad. k 7: s. mesiac, s. pretekár, vstávať o s-ej (hodine); gram. s. pád inštrumentál
● byť, cítiť sa ako v s-om nebi veľmi šťastný; s-a veľmoc tlač
dvadsiaty siedmy dvadsiata siedma dvadsiate siedme čísl. radová
dvadsiatysiedmykrát, dvadsiaty siedmy raz čísl. radová násobná príslovková
siedmykrát, siedmy raz čísl. radová násobná príslovková
siedmy -ma -me čísl. radová
sedemdesiaty siedmy čísl. rad. k sedemdesiatsedem: rozpráv. v sedemdesiatej siedmej krajine veľmi ďaleko, na neurčitom mieste
siedmy čísl. rad. majúci v poradí číslo sedem, nasledujúci za šiestym: s-a trieda, s-a ho. dina, s. rok; siedmeho (mája) siedmy deň v mesiaci (máji)
● kniž. s-a veľmoc tlač; byť ako v s-om nebi cítiť sa veľmi šťastným; chváliť do s-eho neba nadmieru; zo. drať z niekoho s-u kožu veľmi vykoristiť niekoho; v rozprávkach v siedmej (v sedemdesiatej siedmej) krajine veľmi ďaleko; po siedme označuje siedmy bod, siedmy odsek
siedmy [sie-, se-] čísl rad k 7: kdyz geden druheho obzaluge o dlhy, pakli rzecze, ze gest gemv zaplatil, to musy sam sedmy na vmrley kuzy zboziti (ŽK 1473); siedma prozba ktera gest (BAg 1585); sedma rolia pri chotaru Soboczkem delila se takto (S. ŠTVRTOK 1633); syedmy prstienek zlaty (TRENČÍN 1646); rozkázal Mózes, abi kdiž do zeme tég pridú, každý sedmi rok swetili (BN 1789); šesť dní do týdňa, siedma nedela (PV 18. st) L. s-a čiastka sedmina: we mline podle dilu cserowskeho nam siedma czastka prislucha (H. OTROKOVCE 1762); wezmy pol okowi černich wissien, z kterich ssestu aneb sedmu častku spolu z kostkamy ztluč (NN 18. st); po s-e rozdelenosť, rozloženosť: po sedme: abychom my pobožne a pocztiwe, cžistotne žiwy gsuce, mohly se stati vdowe czirkwe Krysta Pana (BAg 1585); po siedme, ktery by pan brat prestupil, tehda magu (ostatní) moc a wladu takoweho bratra potrestaty (CA 1687); septimum: po sédme (KS 1763); subst s-a ž adm siedma časť úrody, výnosu, odovzdávaná vrchnosti: any sedmu, any osmu, any dewatek nedawame (TAJOV 1771)