siahať -a nedok.
1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to, dotknúť sa toho: s. na vypínač, s. za kladivom, s. do peňaženky;
pren.: s. po románe začínať ho čítať; s. na cudzie kradnúť
2. dosahovať istú (časovú) hranicu, výšku ap.: pšenica s-a po pás; začiatky románu s-jú do stredoveku
3. používať niečo: s. za krajnými prostriedkami; s. po radikálnych opatreniach
● s. niekomu na život (pokúšať sa) zabiť niekoho; s. niekomu na česť zbavovať ho cti; expr. nes-a mu ani po členky, po kolená nevyrovná sa mu;
dok. k 1, 3 siahnuť -e -u -hol
dosiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (kam; na čo; čo) ▶ natiahnutím ruky, nohy a pod. chytiť al. nejakým predmetom sa dotknúť; syn. dočiahnuť: d. na skriňu, (na) plafón; d. palicou (na) dno rieky; dieťa už dosiahne (na) kľučku; Zdalo sa mu, že zo schodíkov poľahky dosiahne strmeň. [P. Kováčik] 2. (kam) ▶ zaujať priestor po istú hranicu, po istý bod; pôsobiť po istú hranicu; mať dosah; syn. dočiahnuť: pokiaľ dosiahne drôt?; rebrík nedosiahne po strechu, pod okno; jeho vplyv k nám nedosiahne; Voda mu siaha po pás a potom ešte vyššie, až mu dosiahla po krk. [V. Mináč] 3. (čo) ▶ chôdzou al. iným pohybom dostať sa, dôjsť na určené miesto, k cieľu: horolezci dosiahli vrchol pohoria; Amundsen ako prvý dosiahol južný pól; konečne sme dosiahli kraj lesa; po namáhavom veslovaní dosiahli druhý breh 4. (čo) ▶ (prirodzeným) vývinom sa dostať k istej úrovni, hranici: d. plnoletosť, zrelosť; d. vysoký vek; d. tridsiatku mať už tridsať rokov; d. stokilometrovú rýchlosť; gotické umenie dosiahlo vysokú úroveň; počet obyvateľov krajiny dosiahol dvadsať miliónov; lietadlo dosiahlo výšku päťtisíc metrov; ničivý oheň dosiahol katastrofálne rozmery; ceny za byty dosiahli astronomickú výšku 5. (čo) ▶ prácou, úsilím získať, nadobudnúť niečo; syn. docieliť, dopracovať sa: d. vytýčený cieľ, dobré výsledky; d. úspech, uznanie; d. pokrok, ústupky vo vyjednávaní; d. dohodu, prímerie, nápravu; d. víťazstvo; d. najlepší čas v behu; d. hodnosť generála; svojím správaním dosiahol opak; neuspokojiť sa s dosiahnutým stavom; zbadal, že týmto spôsobom nedosiahne nič; Určite dosiahne v živote niečo veľké. [D. Mitana] ▷ nedok. ↗ dosahovať, k 2 i ↗ siahať
chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty
2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov
3. porov. chytiť, zmocniť sa 2
siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka • ohmatávať • expr.: macať • omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar • dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha • dosahovať • dočahovať • naťahovať sa • načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou • expr. chmatkať: chmatká po kľučke • expr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)
2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha • dosahovať • dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás • zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám
3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami • používať • využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy
siahať, -a, -ajú nedok.
1. (na koho, na čo, do čoho, po kom, po čom, za čím, k čomu, kam) naťahovať ruku smerom k niečomu, k niekomu v snahe uchopiť to, vzťahovať ruku na niečo, na niekoho, čiahať po niečom, po niekom, dotýkať sa niečoho, niekoho s. si rukou na líce, s. do vrecka, s. rukou po kľučke; Ruka ženy siaha po dieťati. (Kost.); pren.: Na človeka siaha smrť svojou rukou (Kuk.) dotýka sa ho, ohrozuje ho; s. ku krajnému prostriedku používať ho; s. k prísnym opatreniam robiť ich; kniž. s. po nových námetoch voliť si, vyberať si ich
● s. niekomu na život, na hrdlo mať úmysel zabiť niekoho; s. niekomu na česť, na počestnosť, na poctivosť mať úmysel zbaviť niekoho cti, počestnosti; s. si na život pokúšať sa o samovraždu;
2. (až kam, pokiaľ) dosahovať v priestore al. čase istú hranicu, výšku: Tráva mu siahala až po kolená. (Hor.) Končiare siahali do oblakov. (Taj.) Počiatky univerzít siahajú do stredoveku; pren. pokiaľ ľudská pamäť siaha pokiaľ sa ľudia pamätajú;
dok. k 1 siahnuť
siahnuť, -ne, -nu, -hol dok. (na koho, na čo, do čoho, po kom, po čom, za čím, k čomu, kam) natiahnuť ruku smerom k niečomu v snahe vziať to al. dotknúť sa toho, uchopiť niečo: s. na kľučku, s. rukou na vypínač, s. do vrecka, s. po kladive, s. za vypínačom; pren.: s. po knihe začať čítať; s. na cudzie odcudziť, ukradnúť; kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu (Chal.) chce ťa zotročiť; s. k trestu smrti, k násiliu použiť ho; s. po radikálnych opatreniach urobiť ich
● s. niekomu na život a) pokúsiť sa niekoho zabiť, b) zabiť niekoho; s. si na život spáchať samovraždu; s. niekomu na česť zbaviť ho cti; s. hlboko do vrecka veľa zaplatiť;
nedok. siahať
siahnuť [sia-, sá-] dk natiahnuť ruku smerom k niečomu v snahe vziať to al. dotknúť sa toho: kdyz by vrostl chmel nad plot, sahni k plotu a sskubes ten chmel žk 1473; (žena) prissedsse k swedkowy, kdy drzal ruku w rasporku s nohawizcech, siahla take ruku swu ta dolu, ale on gey ruku wichitil v. čepčín 1660; kdiž k nj (panne) geden prinde, on do wačku sahne, penize wjtahne sns 1786; pren czoz by bylo koli statkuow (Barborinych), ze by k tomv zadny po smrti gegi nesahl, nez Thomass, muž gegi žk 1509 aby s nimi nemohol nikto voľne disponovať; nowotny towariss powinnen gest do braterskeg truhly, prw ness k roboti siahne, dwanacte penezy polozit ca 1706 skôr než začne pracovať • ille non parum de me detraxit: do poctiwosti sáhl wu 1750 urazil; geden na druheho spolubratra gestliby ruku swu sahnul a geho rozkrwawyl, ma wynnu fl 2 ca 18. st udrel; siahať ndk 1. naťahovať ruku smerom k niečomu v snahe vziať to al. dotknúť sa toho: wye li swedek, widel ly, že w ten gisty čas pan služnodworsky k opleczku pany Janosstinmu nesahal laclavá 1718; prehendo: chytám, sahám ks 1763; pren aby ziadny na to (humno a role) sahati nemiel po smrti geho kromie manžielky a dieti geho žk 1524 aby s tým nedisponoval; mrtwy gest giž na sudu božim, a tak žaden ruku swu nechže nesaha do skutkuw boskych cob 17. st nech sa nemieša; múžeš rád na peníze nikdi nesahati br 1785 nebrať • hrich prissol ze Strassikowho sina a ze Strassikoweg djewky, ktera se widala z bratom, potom sa Hromadik ohlasil, ze mu do podstiwosty sahagu p. bystrica 1768 urážajú ho 2. dosahovať istú hranicu, výšku, dĺžku ap.: superat genua: od koleň wysség sáhá ks 1763; starec tento, gehožto ssediwa brada až po pás sahala pt 1796