po- predpona
I. pri slovesách vyjadruje
1. priebeh deja (u prechodných al. zvratných slovies, spravidla párových) po povrchu, na povrchu niečoho (ide najmä o pokrytie, potiahnutie, povlečenie, natretie, poliatie, znečistenie al. poškodenie niečoho): pokryť/pokrývať niečo niečím, počarbať, počmárať; potiahnuť/poťahovať kreslá novou látkou, povliecť sa/povliekať sa povlakom; potrieť/potierať; poliať/polievať; pokropiť; posypať/posypávať; poprášiť/poprašovať; pocínovať, pozlátiť/pozlacovať; poglejiť; posoliť; popľuť/popľúvať;
2. dodanie, dodávanie al. nadobudnutie, nadobúdanie vlastnosti vyjadrenej menným základom, od ktorého je sloveso odvodené: poslovenčiť/-čovať (sa), poameričtiť/-ťovať (sa), popanštiť/-ťovať (sa), posilniť/-ňovať (sa), povýšiť/povyšovať (sa), polepšiť/-ovať (sa);
3. postupné ukončenie deja zahrnujúceho viaceré (všetky) predmety al. podmety (u jednovidových dok. slovies utvorených od nedok. základných a najmä predponových slovies): pobrať, podláviť, podeliť (sa), podochnúť, pobehať celú dedinu; podonášať, podopĺňať, ponalievať, ponavštevovať, pooberať, poobväzovať, poodnášať, popolievať, popredkladať, poprenášať, popriväzovať, poskladať, pospájať, poukladať, povpisovať, povyberať, povynášať, povychádzať, pozlievať, pozošívať, pozapletať, pozatvárať;
4. veľkú al. plnú mieru deja (u niektorých jednovidových dok. slovies odvodených od nedok. základných slovies; často synonymné s predponou do-): pochrámať sa, pojašiť sa, podriapať (sa), potrundžiť sa, potrundžený, potreštený, potrhať sa, poudierať sa, postrapatiť, pokrkvať (sa), pofúľať, pofušovať, poklebetiť;
5. malú mieru deja (u jednovidových, zried. i párových dok. slovies utvorených od základných dok. zried. i nedok. slovies): poblednúť, pookriať, pošmyknúť sa, postreliť/-ľovať (sa), postrčiť, postúpiť/postupovať, posunúť/posunovať (sa), poskočiť, pošibať, pošibnúť, pokľaknúť, poklesnúť, pokĺznuť sa, podrmnúť, pousmiať sa, povyskočiť;
6. obmedzené, kratšie al. dlhšie trvanie deja (u jednovidových dok. slovies utvorených od základných nedok. slovies; u bezpredm. slovies často s čast. si al. sa s expr. odtienkom „do vôle, dosýta, spokojne“): poležať si, posedieť si, pospať si, postáť si, pobežkať si, pohvízdať si, pofajčiť si, pocvičiť si, pochutnať si, pochrumkať si na kačičke, poplakať si, poveseliť sa, poihrať sa, poklepkať, poklopkať, postrečkovať, pošermovať, pošmátrať, pošibrinkovať;
7. uskutočňovanie, trvanie deja s prerušovaním al. občasným opakovaním (u jednovidových nedok. slovies utvorených od nedok. základných slovies predponou po- a niektorou z prípon bežných u opakovacích slovies): pobolievať, pofajčievať (si), pofukovať, pohrmievať, popíjať, povrávať, pokašlávať, posedávať, poškrabkávať (sa), polihovať, poskakovať, pospevovať (si), poškuľovať, pobehovať/pobehúvať/pobiehať;
8. dokončenie al. výsledok deja (u jednovidových dok. slovies odvodených od nedok. základných slovies): podojiť, počachrovať, pokoriť, pobalamutiť, poblázniť (sa);
9. má expresívnu funkciu (u dok. slovies odvodených od dok. slovies; predpona po- sa javí ako nadbytočná): pobozkať, podarovať, potrafiť, polapiť, povšimnúť si, povzdychnúť (si), pokývnuť, postretnúť (sa);
10. prostú dokonavosť slovesného deja (tvorí dok. vidové formy): pohostiť, počastovať, pochváliť (sa), pochvastať (sa), pošeptať, potrestať, pourgovať, posúriť, pousilovať (sa), pohádať sa, poškrabať (sa), poďakovať (sa), počudovať sa, povečerať;
11. tvorí bud. čas (s tvarmi prít. času niektorých bedok. slovies, najmä s významom pohybu): pobeží, poletí, polezie, pocestuje, potečie, povedie, ponesie, povezie, povlečie, pokvitne, pokypí, pôjde;
II. pri podst. menách
1. dejového významu utvorených od slovies s preponou po-: pochop, pochvala, posudok, postup, poskok, poklop, podrep, pokrik, poklesok, pokrok, pokrivenina;
2. pomenúvajúcich oblasť, okolie niečoho, najmä v zemepisných názvoch: povodie, poriečie, pohraničie, pomedzie, Podunajsko, Považie, Pohronie;
III. pri príd. menách s významami:
1. ktorý sa stal po tom, čo vyjadruje základ: pofebruárový, pofrontový, povojnový, poprevratový, porevolučný, povianočný, pochrípkový, posmrtný, poškolský;
2. majúci malú mieru nejakej vlastnosti al. slabý odtieň nejakej farby: pochmúrny, pobelavý, počerný, počernastý;
3. nachádzajúci sa, vyskytujúci sa, dejúci sa na mieste označenom základom, charakteristický pre isté prostredie: pouličné boje, pohraničné pásmo, podomový obchodník, podunajské štáty, pozemné vojsko; pozemský život; postranné úmysly;
IV. pri neurčitých zámenách a číslovkách vytvára štylistické varianty: podaktorí, poniektorí, podajeden;
V. z menných, slovesných al. príslovkových základov vytvára nové príslovkové výrazy
1. spôsobu: podobrotky, pozlotky, popamäti, poväčšine, poľahučky, pošušky, postojačky, posediačky, podaromne, pozvoľna, pokope;
2. času a miesta s významom a) po istom časovom rozhraní: poobede, popoludní, pozajtra; b) po isté časové al. miestne rozhranie: podnes, posiaľ, pokým, potiaľto; c) miestnu blízkosť: poruke
sa zvratné zám. osob. (bez 1. p., 2. p. seba, 3. p. sebe, si, 4. p. seba, sa, 6. p. sebe, 7. p. sebou)
I. v plných tvaroch vyjadruje predmet al. iné bližšie určenie slovesného deja, ak sú totožné s podmetom deja: Nedostal zo seba slovo (Tat.) nebol schopný niečo povedať. Vyrazil zo seba jedným dychom (Zúb.) rýchlo povedal. Môžu zo seba vydať ešte viac (Sev.) urobiť, dokázať; mať niečo zo seba prísť na to sám; Stiahol zo seba huňu (Taj.) vyzliekol. Okúňanie striasli zo seba (Urb.) prekonali ho. Prevrátil do seba pár pohárikov (Tat.) vypil. Stanove slová sal do seba (Vaj.) pozorne, dychtivo počúval; kniž. vstúpiť do seba začať uvažovať nad svojím počínaním; Učiteľa nepustili od seba (Taj.) nedovolili mu odísť. Nohy samy od seba pridávajú do kroku (Laz.) mimovoľne. Sám od seba by sa nebol prebral (Zúb.) bez cudzej pomoci al. zásahu; báť sa sám seba; byť bez seba v bezvedomí, v mdlobách; Zhíklo dievčatko celé bez seba (Janč.) veľmi vzrušené. Dieťa prišlo k sebe (Jégé) prebralo sa z bezvedomia; Mala okolo seba gavalierov (Vaj.) zaujímali sa o ňu. Spali vedľa seba (Urb.) jeden pri druhom. Patria k sebe (Tat.) spolu, jeden k druhému. Nájdu si cestu k sebe (Zel.) udobria sa, porozumejú si; hodiť sa k sebe, pristať k sebe; hovor. zastar. Pánboh si ich vzal k sebe (Zúb.) zomreli; byť sám sebe pánom môcť konať podľa svojej vôle; Chcel presvedčiť sám seba. (Taj.) Sama na seba bola odkázaná (Taj.) nemohla počítať s cudzou pomocou; hnevať sa, mrzieť sa sám na seba, hanbiť sa sám pred sebou byť nespokojný so svojím počínaním; Nevyznal sa sám v sebe. (Min.); sám, sama, samo o sebe vo svojej podstate; rozumie sa samo sebou; bibl. Miluj blížneho ako seba samého. Takú úlohu berie na seba (Švant.) prijíma. Ondro vzal všetko na seba (Taj.) označil sa za vinníka; mať pri sebe (u seba, so sebou) peniaze, hodinky, zbraň niesť, nosiť; vziať si niečo, niekoho so sebou; hovor. Nemá čo na seba nemá si čo obliecť; Upozornili sme na seba (Taj.) vzbudili sme pozornosť. Nedbal na seba (Taj.) nestaral sa o svoj zovňajšok; Musíš si to nechať pre seba (Zúb.) zachovať tajomstvo. Také reči si nechaj pre seba (Tat.) netáraj, neurážaj. Ticho, temer pre seba si povedala. (Janč.) Za seba som vám povďačný (Zúb.) za svoju osobu; neručím za seba neberiem zodpovednosť za svoje počínanie; Človek nikdy za seba nemôže (Švant.) za svoje počínanie. Gazdiná pre seba by bola (Laz.) nezávislá, samostatná. To sa nemožno naučiť, to musí mať človek v sebe (Zúb.) vrodené. Dva razy ju mal (košeľu) na sebe (Laz.) oblečenú. Mám so sebou dvadsať chlapov (Jégé) vediem, privádzam. Povinnosť donáša so sebou ... (Vaj.) zaväzuje k niečomu, z povinnosti vyplýva. Vláčil nohu za sebou (Taj.) kríval. Išli za sebou, lebo chodník bol úzky (Švant.) v rade jeden za druhým. Má za sebou kus práce (Laz.) vykonal. Chcel mať za sebou to vypytovanie (Min.) odbavené, skončené. Chcela spáliť všetky mosty za sebou (Zúb.) odpútať sa od všetkého. Hnal dobytok pred sebou. (Jégé) Mali pred sebou tretinu [cesty] (Žáry) mali uraziť. Máš pred sebou možnosti (Zúb.) budeš mať v budúcnosti. Strácal vládu nad sebou (Min.) prestával sa ovládať. Majú nad sebou pána (Švant.) sú niekomu podriadení. Dieťa má mokro pod sebou (Švant.) je pomočené. Sú sami medzi sebou (Taj.) bez cudzích, nežiadúcich ľudí, v svojom kruhu. Ženy si šuškali medzi sebou. — Učiteľa videli radi medzi sebou (Taj.) v svojom kruhu. Chlapi medzi sebou ustálili (Švant.) spoločne sa dohodli.
II. pri slovesách v neprízvuč. tvare sa má tieto funkcie:
1. pri prechodných slovesách zastupuje predmet v 4. páde;
a. vyjadruje, že činiteľ deja zasahuje činnosťou sám seba (pri životnom podmete): chlapec sa umýva, oblieka; natiera sa krémom; vidí sa v zrkadle; obesiť sa, otráviť sa, utopiť sa; opiť sa; presvedčiť sa o niečom; cítiť sa zdravý; začierniť sa, zaprášiť sa, zamúčiť sa; brániť sa; Nemôže sa zatvoriť medzi štyri steny. (Vaj.) Zver sa chystá na odpočinok. (Vám.) Dal sa ospovedať. (Taj.); nechať sa urážať; [Dievča] sa mi samo núka. (Jégé) Jerguš mocným švihom prenášal sa ponad vodu. (Ondr.);
b. pri neživotnom podmete vyjadruje spontánny dej, živelnú činnosť: voda, rieka sa valí; Dážď sa lial ako z kupy. (Dobš.); zošit sa stratil; srdce sa zastavilo; Rany sa mu zahojili. (Jégé) Adamovi sa až hlava zakrútila. (Jégé) Žalúdok sa mu obracal. (Jégé) Otvorilo sa aj srdce pani Geržovej. (Zúb.) Sneh sa lepil na nohy. (Ondr.) Tma rozkladala sa po kútoch. (Kuk.) (Prosil), že by sa skala bola musela pohnúť. (Dobš.)
2. pri neprechodných slovesách vyjadruje, že činiteľ deja zameriava činnosť na predmet mimo seba (obyč. v 2. p.), pričom je v tesnej blízkosti tohto predmetu: chytiť sa, držať sa zábradlia; pren. držať sa svojho remesla pracovať v svojom odbore; pridŕžať sa svojho presvedčenia; Vedel, čoho sa má chopiť (Vám.) čo má začať robiť; zbaviť sa, zriecť sa niekoho al. niečoho; dotknúť sa niečoho; Vietor lomcoval všetkým, do čoho sa len zadrapil. (Vám.); dopustiť sa krádeže, krivdy; zlostiť sa s niekým, súdiť sa s niekým;
3. pri prechodných slovesách vyjadruje reciprocitu, vzájomnú, obapolnú činnosť;
a. každý jednotlivec podmetu v mn. č. vykonáva činnosť súhrnne vyjadrenú slovesom, pričom je striedavo podmetom i predmetom deja; seba navzájom, jeden druhého: chlapci sa bijú, naháňajú, naťahujú, prekárajú; priatelia sa objímajú, bozkávajú; deti sa dobre znášajú; priatelia sa stretli (na ulici), pozdravili sa; dlho sme sa nevideli; ľudia sa milujú, nenávidia; vodiť sa s niekým, držať sa s niekým za ruky;
b. pri podmete v j. č. býva druhý účastník deja vyjadrený 7. pádom s predložkou: otec sa objal so synom (= otec a syn sa navzájom objali); Pozdravil som sa s priateľom. — Janko sa rozpráva so spolužiakom. -
c. pri podmete v j. č. ide o eliptické vyjadrenie vzájomnej činnosti (partner ostáva nevyjadrený): žiak sa bije, rozpráva sa, baví sa (pri vyučovaní);
d. pri podmete v j. č. sa vyjadruje vlastnosť činiteľa deja: chlapec sa stále bije je bitkár; dieťa sa zlostí je zlostné; Nemazni sa! nebuď maznavý (-á);
4. pri neprechodných a podmetových slovesách vyjadruje obapolnosť, vzájomnosť: zísť sa, rozísť sa s niekým; radiť sa, vadiť sa, hádať sa s niekým; pretekať sa, pasovať sa s niekým; dohovoriť sa s niekým; rozdeliť sa s niekým; ľudia sa zbehli niekam, vtáci sa zleteli; neráčia sa; nemôžu sa rozlúčiť; Hostia sa schodia. (Kuk.)
5. vyjadruje trpný rod (gramatický podmet je predmetom deja, činiteľ deja je nevyjadrený): dom sa stavia; roztok sa prefiltruje; žiadosť sa zamieta; obchody sa otvárajú o ôsmej; kniha sa číta; Občania sa zvolávajú na schôdzu. — Upozorňujú sa rodičia, aby dávali pozor na deti. — Prijme sa pracovná sila. — Hľadá sa páchateľ. — Oceňuje sa dobrá snaha. — Treba, aby sa zistila pravda. — Môže sa to skúsiť.
6. používa sa pri tzv. neurčitých zvratných slovesách, pri ktorých činiteľa nemožno určiť: Dom sa zrútil. — Postrelený sa zvalil. — Dieťa sa zadusilo. — Spadol a zabil sa; utopiť sa, poraniť sa, udrieť sa; Víno sa minulo. (Taj.) Z obloka sa svieti. (Jégé) Z komínov sa dymilo. (Ondr.)
7. umožňuje vyjadrenie deja so všeobecným, neurčitým al. zanedbateľným podmetom: hovorí sa, povráva sa; niekde sa dobre varí, dobre sa je; dlho sa tam ide; niekde sa lacno nakupuje, tu sa nesmie fajčiť; navrhuje sa, žiada sa, aby ukázalo sa, že ...; prišlo sa na to, že ...; bude sa pokračovať v práci; To sa vie, že drží s pánom. (Zgur.) Pre koho sa koná licenc? (Ráz.) Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu ... (prísl.) Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. (prísl.)
8. v bezpodmetových vetách umožňuje neosobné vyjadrenie subjektívnych pocitov: chce sa mi jesť, spať, spievať; dobre sa nám pracovalo, cestovalo; O čo lepšie by sa nám žilo na svete. (Zúb.) To sa ti ľahko povie; máli sa mu; páči sa mi, že...; zdalo sa mi, snívalo sa mi; Nelení sa mu niečo robiť. — Pomaly sa jej odchádza z dvora, kde zažila šťastie a radosť. (Laz.)
9. pri stavových zvratných slovesách umožňuje dejové vyjadrenie vlastnosti podmetu: košieľka sa belie, tráva sa zelenie, hora sa černie;
10. dodáva významu slovesa intenzitu a expresívnu hodnotu: Budem sa ti ja prosiť! — ťahať sa, vláčiť sa, naťahovať sa s niečím; hrabať sa, babrať sa v niečom; trápiť sa, hnevať sa, zlostiť sa s niekým al. niečím; kŕmiť sa niečím; nalievať sa niečím; ukázať sa, vytiahnuť sa;
11. pri predponových slovesách s predponami do-, na-, vy- je spolu s týmito predponami výrazovým prostriedkom na vyjadrenie veľkej miery deja: dožiť sa vysokého veku; dočkať sa niečoho; dopracovať sa k niečomu; nemôže sa dopočítať niečoho; Ťažko sa tam dozvoníš; dožadovať sa niečoho; narobiť sa, naplakať sa, nasmiať sa; narozprávať sa; nahľadať sa niečoho; vyrozprávať sa, vyhovoriť sa; vytancovať sa, vyplakať sa, vybehať sa;
12. ako formálna príklonka ukazujúca na subjekt stáva sa stálou súčiastkou niektorého z významov slovesa, pričom sa mení význam i väzba slovesa (predmetové sloveso sa stáva podmetovým): Pustil sa cvalom za ním. (Jégé) Pustila sa do plaču. (Dobš.) Dal sa na krivé chodníčky. — Kdeže si sa tu vzal? (Dobš.) Adam sa nebadane vytratil. (Jégé) Zastavuje sa pred hrncami. (Vám.) Jerguš sa prebudil na zvonkanie hrkálok. (Ondr.) Pred ním sa varuj. (Škult.) Vrátil sa zas k pluhu. (Kuk.) Nemohla sa zdržať, aby sa nezavrtela. (Kuk.) Nehnevaj sa! (Ondr.); voziť sa na aute; obrátiť sa; pohnúť sa (z miesta); vrhať sa niekam; menovať sa, volať sa, nazývať sa; roztopiť sa; podpísať sa; Nejde sa pchať medzi dvoch. (Kuk.); oženiť sa, vydať sa, rozviesť sa;
13. pri niektorých slovesách al. niektorých významoch slovies je ich stálou formálnou súčasťou (reflexíva tantum): dívať sa, dariť sa, diať sa; diviť sa, čudovať sa niečomu; dotknúť sa niečoho; hemžiť sa; hodiť sa; ozývať sa; tešiť sa, radovať sa, smiať sa; previniť sa, prehrešiť sa; prihodiť sa; niečo sa patrí, nepatrí; stať sa; báť sa, obávať sa niečoho; túlať sa; uchádzať sa o nie čo; vodí sa mu dobre; modliť sa; okúňať sa; starať sa o niečo; pýtať sa; sťažovať sa na niečo; činiť sa; zmráka sa, stmieva sa, blýska sa; lesknúť sa; červenať sa, zelenať sa; Večerilo sa. (Ondr.); nazdávať sa, narodiť sa; Sneh sa uľahol. (Ondr.) Zahľadela sa na Konôpku. (Jégé); pretvarovať sa; vyznať sa v niečom; odslúžiť sa niekomu; poberať sa, uberať sa niekam; domáhať sa, dožadovať sa niečoho; podoberať sa na niečo; ujať sa niekoho; rozpadnúť sa; zbierať sa (o rane);
III. pri slovesách v neprízvuč. tvare si má tieto funkcie:
1. zastupuje predmet v 3. p. a vyjadruje, že sa niečo deje na osoh al. na škodu činiteľa deja (prospechový datív); sebe, pre seba: kúpiť si, objednať si niečo; želať si niečo; vziať si niečo; prečítať si, poznamenať si niečo; Pozrite, čo som si našla. (Kuk.) Sám si je vina. (Taj.) Nemôžem si pomôcť. — Jano nadobudol si kolieska. (Taj.) Nájde si dievča. (Taj.) Prišla si si po dlh? (Ráz.) Peniaze si necháva. (Zúb.)
2. vyjadruje reciprocitu, sebe navzájom, jeden druhému: zaželali si dobré ráno; padli si do náručia; sľubovali si, prisahali si vernosť; sú si rovní; hľadia si do očí; susedia si pomáhajú; Rozprávali sme si o svojich dojmoch.
3. vyjadruje privlastňovanie, zastupuje zámeno svoj: umývať si oči, tvár; roztrhať si šaty; vyraziť si zub; vytkol si členok; Dal si oko vyklať. (Dobš.) Stojím si za slovom. (Žáry) Ide si dieťa vyprevadiť na stanicu. (Kuk.)
4. vyjadruje expresívne. osobný záujem na deji (datív etický): spievať si, pískať si; vzdychnúť si, zajesť si, pospať si, zatancovať si; Jakubský jarmok sme si prepásli, môžeme si teraz dočkať do Gála. (Kuk.) Raz si naňho počkala skupina mládencov. (Zúb.) Je si istý, že nepobežia do mesta. (Taj.) Ondrej chodil si po jarmokoch. (Kuk.) Kto si stratil, nech si hľadá. Nech si ich tam má (nohavice). (Kuk.) Rob si ako chceš! — Len si povedz! — Choď si kam chceš. — robiť si z niekoho žarty;
5. býva stálou formálnou súčasťou slovesa al. niektorého z významov slovesa: ľahnúť si, domyslieť si; spomenúť si na niečo, zakladať si na niečom; Ani jedna si netrúfa. (Kuk.) Čože si tu počneš, hriešny človek? (Dobš.); zaumieniť si;
IV. častica sa pri príslovke al. príslovkovom výraze expresívne vyjadruje pobádanie k činnosti al. pohybu: Teraz sa do roboty. (Jes.) Chlapci, sem sa! (Ráz.) Oráčinami sa k dedine! (Taj.) Do boja sa! (Tim.) Chytro sa do civilu. (Urb.) Do družstva sa! (Tat.) No, len sa už teraz ta (Taj.) choďte, ponáhľajte sa tam.
si p. sa
ší cit. slovce, ktorým sa odháňajú, plašia vtáky, najmä sliepky, zried. i iné zvieratá: Heš, ší! (Taj.)