sféra -y sfér ž.
1. okruh, oblasť (istej činnosti): myšlienková, kultúrna s., s. vplyvu
2. kniž. priestor okolo zemegule: raketa opustila s-u Zeme;
pren. vznášať sa vo vyšších s-ach žiť a zmýšľať nereálne
3. geom. priestor ohraničený guľovou plochou, guľa;
sférický príd.: geom. s. trojuholník priestorový; s-á hudba;
sféricky prísl.
sféra -y ž. ‹g›
1. vesmírny priestor okolo zemegule; astron. (nebeská) s. nebeská klenba v podobe myslenej gule
● byť vo vyšších s-ach nevnímať okolie, byť hlboko zamyslený
2. mat. guľová plocha
3. oblasť, okruh (nejakej činnosti, pôsobenia a pod.): kultúrna s.; výrobná, nevýrobná s.; s. záujmov; s. vplyvu;
sférický príd.: s-á harmónia vesmírna; astron. s-á astronómia zaoberajúca sa určovaním polôh a pohybov nebeských telies; mat. s-é súradnice sústava súradníc v priestore (v astronómii) určujúcich polohu kozmického objektu na nebeskej sfére; s-á trigonometria zaoberajúca sa skúmaním vlastností sférického trojuholníka; s-á plocha; s. trojuholník časť guľovej plochy obmedzená oblúkmi troch najväčších kružníc; fyz. s-á chyba (v optike pri guľových šošovkách a i.) spôsobujúca, že lúče vzdialené od osi sa pretínajú inde ako lúče bližšie k osi; tech. s. vodojem, plynojem guľový;
sféricky prísl.;
sférickosť -ti ž.
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
sféra p. oblasť 2
sféra, -y, sfér ž.
1. okruh, oblasť, odbor nejakej činnosti: myšlienková, rozumová, citová s.; umelecká, vedecká, politická, hospodárska, kultúrna s.; s. záujmov, pôsobenia, vplyvu; záujmová, mocenská s.; spoločenská s.; vo sfére rozprávok, povestí; kniž. vyššie s-y oblasť duševných, citových zážitkov, povznesenie sa nad všednú skutočnosť: Chopinove prelúdiá povznesú človeka do vyšších sfér. (Stod.); hovor. žart. vznášaž sa vo vyšších s-ach a) byť odtrhnutý od skutočného života, od reality, rojčiť, snívať; b) byť trochu podnapitý, povznesený nad skutočnosťou pod účinkom alkoholu;
2. trochu zastar. spoločenské prostredie: ľudia cudzích sfér (Vaj.); Sužovalo ju odriekanie, úzkosť, vytvorenie z vyšších sfér (Kuk.) z lepšej spoločnosti. Rád žil vo vysokých svetských sférach. (Vaj.)
3. kniž. podľa starých predvedeckých predstáv nebeská klenba, nadzemský priestor: nebeská s.; kozmické a zásvetné s-y (A. Mat.); nadzemská s.; hudba sfér podľa starogréckeho filozofa Ptolemaia nepočuteľné zvuky, ktoré. vyludzuje jedenásť priehľadných gúľ, sfér, pohybujúcich sa s planétami, Mesiacom a Slnkom okolo Zeme; harmónia sfér;
astron. nebeská klenba v podobe myslenej gule so stredom na mieste pozorovania, na ktorej vnútornom povrchu sa odohrávajú zdanlivé pohyby nebeských telies;
geom. priestor omedzený guľovou plochou, guľa;
geol. obal zemskej kôry
(jedna) sféra; (bez) sféry; (k) sfére; (vidím) sféru; (hej) sféra!; (o) sfére; (so) sférou;
(dve) sféry; (bez) sfér; (k) sféram; (vidím) sféry; (hej) sféry!; (o) sférach; (so) sférami;