sever -u m.
1. svet. strana ležiaca oproti juhu v smere poludňajšieho slnka: byť obrátený na s.
2. krajiny na sev. strane Zeme al. jej časti: žiť na s-e, letieť na s.
● (ne)vedieť, kde je s. (ne)vyznať sa v niečom;
severný príd.
1. nachádzajúci sa na severe, obrátený na sever: s-á hranica, s-á strana (budovy); geogr. S-á Amerika, s. pól, s-á pologuľa
2. idúci zo severu: s. vietor;
severne prísl.: s. od mesta
severne 2. st. -nejšie prísl.
1. ležiaci smerom na sever, obrátený na sever, rozprestierajúci sa na severe: s-é Slovensko, s-é kraje, s-é hranice štátu; s-á strana (domu), s. svah, s-á stena (hory); geogr. Severná Amerika, Severné more; s. pól, s-á točňa; s-á pologuľa; krajiny s-ej Afriky; s-á obloha, s-á žiara polárna;
2. prichádzajúci od severu: s. vietor severák;
severne prísl. smerom na sever: s. od dediny (Vaj.)