sesternica [-ť-] -e -níc ž. dcéra matkinho al. otcovho súrodenca: s. z matkinej strany;
sesternička -y -čiek ž. zdrob.
sesternica (kraj. i sestrenica), -e, -níc ž.
1. tetkina al. strýkova dcéra: sesternica z matkinej strany (Švant.); žart. Sesternica v dvaadvadsiatom kolene (Tim.) veľmi vzdialená príbuzná. Pritisne sa k sesternici, tá ho nedá (biť). (Ráz.-Mart.)
2. zastar. sestrenica sestrina dcéra, neter: Cerovská objala sestrenicu svoju. (Vaj.);
sesternička (kraj. i sestrenička), -y, -čiek ž. zdrob. expr.
sestrenica p. sesternica
(jedna) sesternica; (bez) sesternice; (k) sesternici; (vidím) sesternicu; (hej) sesternica!; (o) sesternici; (so) sesternicou;
(dve) sesternice; (bez) sesterníc; (k) sesterniciam; (vidím) sesternice; (hej) sesternice!; (o) sesterniciach; (so) sesternicami;
sesternica [-t(e)r-], sestrenica [-tre-, -tra-] ž 1. dcéra matkinho al. otcovho súrodenca (najmä sestry): žadny bratr Klimkow, budto bratanok, budto sestrnicze, budto kterykolwek pritel žadneho prawa ani blyzkosti nemagi biti p. ľupča 1575; wezmucze terchu swych diety a potomkow wssech, k tomu sester swych, sestrenycz a potomkow gich wsseczkych, prodali sme diedyczne chrast w Martinowczj nitra 1600; consorbina: mogeg matky sestri dcera aneb sestra tetčena, sestrenicza np 17. st; pro doswečenj prjtelstwa sukno na suknu sesternici pany Benicsky Imrisska pre djewčatko Susanku rečene, sesternicu swu Ilonku ta hnedky poslala bytča 1746; patruelis: stryčeny bratr, stryčená sestra aneb bratranec, sestrenyca ks 1763; consorbina: mogeg matky sestry dcéra aneb sestra tetčená, sestranica nt 1779 2. S-e astron názov súhvezdia: gestli hwezdi Sesternice z desťom zapadagu wčasneg gari, gestli po gegich zachode prssj, znak gest ňeskoreg gari; desste pocas wichoda sedem Sesternic hwest winemu pňu sskodga pr 18. st