servus
I. cit. hovor. familiárny pozdrav: s., kamarát!
II. čast. vyj. znevažujúci postoj: no s., ty si tomu dal!
servus1 -a m. ‹l› zastar. (kedysi) úradný sluha, posol
servus2 ‹l›
1. citosl. hovor. dôverný, familiárny pozdrav: s., kamarát!
2. čast. vyjadruje pocity nepríjemného prekvapenia al. nespokojnosti: no s.!
dovidenia, pís. i do videnia pozdrav pri lúčení, na rozlúčku • zbohom • spánombohom: odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spánombohom, zostaňte zdraví • subšt. dovi • hovor.: maj sa • majte sa: tak už idem, maj(te) sa • servus • subšt. sevas (priateľský, familiárny pozdrav): povedala servus a odišla • ahoj • čao • čau • expr.: ahojček • ahojko • čauko • subšt.: ahojte • čaute (pozdravy obyč. mladých ľudí): zakričal ahoj, čau a už ho nebolo • adieu [vysl. aďiö] • adié (franc.) • good-bye [vysl. gudbaj; angl.]: lúčime sa, adieu, good-bye • pá • pápá (dôverný al. maznavý pozdrav obyč. pri rozlúčke s deťmi): pá, pápá, moja malá
servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahoj • expr.: ahojček • ahojko • subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal? • čao • čau • expr. čauko • subšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť • subšt.: sevas • nazdar
porov. i dovidenia
2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohom • spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! • no • ná • no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!
servus cit. hovor.
1. familiárny, priateľský pozdrav: Servus, pán Géza! (Jégé) Ale neonikaj mi. Servus! (Taj.) Povedal som len servus. (Ráz.) Servus, kamarát! (Mňač.)
2. vyjadruje blahosklonný, mierne znevažujúci postoj k niekomu al. k niečomu: No servus, ty si tomu dal! — Nech sa ženy zavolajú na prednášku. „No servus,“ pustil sa podnotár do smiechu. (Heč.)