Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

servítka -y -tok ž., servítok -tka m. štvorcový kus látky al. jemného papiera použ. pri jedení al. na balenie: papierová s.; zakrútiť do s-a

● nedávať si s-u pred ústa hovoriť nevyberane;

servítkový príd.: s. papier

servítka -y ž., servítok -tka m. ‹f› štvorec látky al. papiera na utieranie úst, rúk, na ochranu odevu pri jedle a i., obrúsok: nevyberá si slová, nedáva si s. pred ústa, pren. hovor. hovorí bez obalu, otvorene, jadrne;

servítkový príd.

servítka, -y, -tok ž. i servítok, -tka m. obrúsok, obruštek používaný najmä na ochranu odevu, na utretie úst a rúk pri jedle: damaškové, ľanové s-y; papierové s-y; Pred jedlom zakašem si servítku za golier. (Al.); vyšívané s-y (Vaj.); Nesú v servítku za misu halušiek. (Ráz.) Na servítok kládla chlieb. (Vaj.)

(jedna) servítka; (bez) servítky; (k) servítke; (vidím) servítku; (hej) servítka!; (o) servítke; (so) servítkou;

(štyri) servítky; (bez) servítok; (k) servítkam; (vidím) servítky; (hej) servítky!; (o) servítkach; (so) servítkami;

(jeden) servítok; (bez) servítka; (k) servítku; (vidím) servítok; (hej) servítok!; (o) servítku; (so) servítkom;

(štyri) servítky; (bez) servítkov; (k) servítkom; (vidím) servítky; (hej) servítky!; (o) servítkoch; (so) servítkami;