seno -a sien s.
1. usušená tráva použ. na kŕmenie: kopa, otiepka s-a; sušiť, obracať, hrabať s.
2. obyč. mn. hovor. práce pri kosení a zvážaní sena: ísť na s-á;
senný príd.: s. voz; lek. s-á nádcha vyvolaná alergiou na trávový peľ;
sienko -a -nok, sience -a -nec s. zdrob. expr.
seno -na s.
seno, -a, mn. č. sená, sien str.
1. usušená tráva používaná ako krmivo pre dobytok: kopa s-a, chlp s-a, fúra s-a; kosiť, sušiť, obracať, hrabať, zvážať s.; lúčne, ďatelinové s., prezreté s.; spať na s-e, v s-e; Dala ovciam a kravám sena. (Taj.) Priniesla so sebou vôňu sena. (Hruš.) V tento čas obrábali sa práve sená. (Fig.) Prišli roboty okolo sien. (Kuk.)
2. obyč. v mn. č. hovor. práce s kosením a zvážaním sena: Onedlho pôjdeme na sená. (Stod.) Zmeškal som sená. (Ráz.-Mart.);
senný príd.: s. voz na zvážanie sena, s-é vidly na obracanie a nakladanie sena; s-á plachta (Ráz.-Mart.) na prikrývanie al. nosenie sena; s-á povala (Tim.) kde je uskladnené seno; s-á mrva nadrobno pomrvené steblá sena; s. šrot, s-á múčka druh krmiva; lek. s-á nádcha druh alergickej choroby dýchacích ciest; s. bacil;
senko i sienko, -a, sience i sence, -a str. zdrob. expr.: voňavé sence (Taj.)
senko p. seno
senný2, senský p. seno
seno s 1. usušená tráva používaná ako krmivo pre dobytok: pan Tetaur k prozbie nassy ma gemv wratiti wsseczko krome sena, czo gemv wzal (TRENČÍN 1483 SČL); kone jesu velmi chude, neb sena nejedli, jak z domu višli (s. l. 1541 E); yest tu luka, z ktereg se na sto wolow sena dostawa (BUDATÍN 1629); Gyarmočanga ani koscow, ani hrabačov, ani beressow pri sena zwažany nyebantuwali (SELEŠŤANY 1742) L. bot grécke s. senovka grécka Trigonella foenum graecum: nardus sege se na zahradach a ma lysty podobne k senu reczkemu, nez belssj (HL 17. st); proti otoku zaludka, semeno reckeho sena (:foenum graecum:) w wode medoweg warene a pite lechčj a obmekčuge wnitrny otokj y bolesti ukroczuge (RN 17.-18. st) F. bit jsem a posečen jako seno, kterež jest od horka již usušeno (RL 1571) celkom; Nestor wjtezuw gako seno pred kosu od Adrastowe ruki padagjcjch spatril (PT 1796) rýchlo; kasde telo iako seno uwadne (Káz 18. st) ľahko 2. práce pri kosení a zvážaní sena: pan Zaborsky panu Dluholuckemu seno tam robity zbranowal (DRAŽKOVCE 1727); nastaveno nam jest za poratku od jedneho každeho gruntu 24 fl rim, k tomu čas sena dielani dva kosce (dávať) (ČIČMANY 1771); -ový2, -ný2, -ský príd patriaci k senu, vzťahujúci sa na seno: na seney komore pluch (BYTČA 1614); falx foenaria: senná anebo tráwny kosa (DQ 1629); senoweho powraza siaha (CA 1704); ucinena utrata pri pracy panskey senney (TRENČÍN 1706); foenarius: senowy, čo k senu náležj; foenariae furcae: senowé widli; meta foeni: kupka senowá; fenile: senná pažica, tráwnjk (KS 1763); furca, -ae: senské vidli (ML 1779) F. tato swetska slawa, po ktereg ty dichtiž, w Pisme kwitkem sennim sluge, gako widiss (SK 1697); dnes je člowek jako kwet vonný, zítra bude gako prút senný (PCh 1792) mladosť sa rýchlo pominie P. tpn Seyna ( 1249), Szenna ( 1269 Senné (pri M. Kameni) VSO); Scinna ( 1263), Senna ( 1332 Senné (pri Michalovciach) VSO); Senicha ( 1420), Zenica ( 1422 Senica (pri B. Bystrici) VSO)
senový2 p. seno