sem prísl. na toto miesto: Poď sem! — Ako ste sa sem dostali? (Jégé) Spretŕha všetky zväzky, ktoré ju sem pútajú. (Švant.) „To nepatrí sem,“ osopil sa slúžny na gazdu (Taj.) do tejto súvislosti. „Daj sem!“ riekol a vzal pokrčenú desiatku (Vaj.) daj mi. Sem peniaze! (Taj.) daj (dajte) mi. Môj čakan sem! (Tat.) A teraz sem s tým listom! (Fel.) daj (dajte) mi (nám) ho. Sem s ním [s náčelníkom]! (Jaš.) vydajte nám ho. Chlapci, sem sa ku mne chytro! (Ráz.-Mart.) poďte. Sem sa, tu sa doobliekaš! (Taj.) poď sem. Dlho sa motal sem a tam (Dobš.) rôznymi smermi, hore-dolu. Chodil sem a ta okolo miesta, kde boli dvere. (Fel.) Sŕňa pobehávalo sem i tam. (Mor.) [Po rieke] sem i ta plávali loďky. (Jes-á) Kolíše sa sem-tam v povetrí ako opitý. (Mor.) Hlávka sa mu [dieťaťu] klátila sem-ta (Vaj.) zo strany na stranu. Chodí sem-ta, zastáva a zase chodí. (Jes.) Pravá noha ani sem ani ta — bola prištiknutá sudom (Podj.) nemohol ňou pohnúť. Nemohol sa rozhodnúť ani sem ani ta (Kuk.) ani tak ani onak, nijako. A pán ani sem ani tam (Taj.) nevedel sa rozhodnúť. Sem-tam robila (rieka) zátočinu (Mor.) na niektorých miestach. Zo zadných radov ozval sa sem-tam i hlasitý protest (Tomašč.) kde-tu, zriedkavo. Vyhodiť ju ešte nechcela, sem-tam sa ešte zíde na pomoc (Laz.) niekedy, zavše. Pán minister sem, pán minister tam, so všetkými je per tu (Švant.) neustále opakuje oslovenie ministra. Meno sem, meno tam, predsudky sem, predsudky tam, robotil do únavy (Vaj.) nehľadiac na meno ani na predsudky. Slušnosť sem, slušnosť tam: smial sa na plné ústa (Urb.) bez ohľadu na slušnosť. My maliari sme veľkodušní ľudia. Čiarka sem, čiarka tam (Urb.) nezáleží na čiarke.