Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sem zám. ukaz. príslov.

1. označ. smer k hovoriacemu al. do jeho blízkosti, na toto miesto, op. ta(m): priveď ju s.; počúvaj s.; koho s. čerti nesú? to s. nepatrí do tejto súvislosti; expr.: s. s tým! daj mi to! s. sa! poď(te)! v spoj. so zám. ta(m): motať sa s. a ta(m) rozličnými smermi; ani s., ani ta(m) a) nikam b) nijako; (sused) s., (sused) tam a) komentovanie zaliečavej reči b) nezáleží na tom, že ide o (suseda)

2. sem-tam vyj. zriedkavosť (časovú, miestnu), zavše; miestami: s. prehodiť slovo, s. už kvitnú fialky

šém -u m. ‹hebr› (v žid. mystike) tabuľka s Božím menom, ktorou bol podľa povesti oživovaný golem

sem prísl. na toto miesto: Poď sem! — Ako ste sa sem dostali? (Jégé) Spretŕha všetky zväzky, ktoré ju sem pútajú. (Švant.) „To nepatrí sem,“ osopil sa slúžny na gazdu (Taj.) do tejto súvislosti. „Daj sem!“ riekol a vzal pokrčenú desiatku (Vaj.) daj mi. Sem peniaze! (Taj.) daj (dajte) mi. Môj čakan sem! (Tat.) A teraz sem s tým listom! (Fel.) daj (dajte) mi (nám) ho. Sem s ním [s náčelníkom]! (Jaš.) vydajte nám ho. Chlapci, sem sa ku mne chytro! (Ráz.-Mart.) poďte. Sem sa, tu sa doobliekaš! (Taj.) poď sem. Dlho sa motal sem a tam (Dobš.) rôznymi smermi, hore-dolu. Chodil sem a ta okolo miesta, kde boli dvere. (Fel.) Sŕňa pobehávalo sem i tam. (Mor.) [Po rieke] sem i ta plávali loďky. (Jes-á) Kolíše sa sem-tam v povetrí ako opitý. (Mor.) Hlávka sa mu [dieťaťu] klátila sem-ta (Vaj.) zo strany na stranu. Chodí sem-ta, zastáva a zase chodí. (Jes.) Pravá noha ani sem ani ta — bola prištiknutá sudom (Podj.) nemohol ňou pohnúť. Nemohol sa rozhodnúť ani sem ani ta (Kuk.) ani tak ani onak, nijako. A pán ani sem ani tam (Taj.) nevedel sa rozhodnúť. Sem-tam robila (rieka) zátočinu (Mor.) na niektorých miestach. Zo zadných radov ozval sa sem-tam i hlasitý protest (Tomašč.) kde-tu, zriedkavo. Vyhodiť ju ešte nechcela, sem-tam sa ešte zíde na pomoc (Laz.) niekedy, zavše. Pán minister sem, pán minister tam, so všetkými je per tu (Švant.) neustále opakuje oslovenie ministra. Meno sem, meno tam, predsudky sem, predsudky tam, robotil do únavy (Vaj.) nehľadiac na meno ani na predsudky. Slušnosť sem, slušnosť tam: smial sa na plné ústa (Urb.) bez ohľadu na slušnosť. My maliari sme veľkodušní ľudia. Čiarka sem, čiarka tam (Urb.) nezáleží na čiarke.

semka(j), semo(k), semo-tam p.
sem

sem, semká, semkaj, semo, semok zám prísl označuje smer k hovoriacemu al. do jeho blízkosti, na toto miesto, op tam: ti, czo su prve zawolani, byli by rokowani a kazali by gim sem (prísť), yakzto prawo gest žk 1473; gestit mrskost sspatne mluwenj, sem prisluchagy pisničky oplzle, ktere lidske dobre mrawy pokazugy tc 1631; listuw na latinsky neb slowensky yazyk skrz osobu, ktereg by W. Mil. te weczy swerity mohla, transmutirowatj datj a potomnie mne semka donesti bielsko 1662; dneska (je) treti den gako som semka prisla radvaň 1705; pro lepssy pak gistotu a duwernegssy, yrečite predmenowanu wynicu wladany, szemo se do protocolu meskyho pro futura cautela kladie bátovce 1724; cyzy pak semka nech pripustenj nebudu palúdzka 1759; sem nože, z kterimi tito prsá prebodnem pt 1778 dajte mi nože!; lito mi ge negvice, ze ga mosim odegit prics. Bohu ge vssak povedome, prindem-li ga semok vic kc 1791; z hor massich sme zbehli a k tobě semkag pribehli pas 18. st
• sem a tam, sem i tam, semo-tam na rozličné strany, na rozličných miestach, hore-dolu: nayprwe wssecky pry, zwady a rostrzytosti, tak na table nassey kralowskey, yako y wydieczech predepsaneho kralowstwy nassieho vherskeho sem a tam pohybowanych a czynenych, (aby) ku konczy prywedly sučany 1579 e; denglawe gsau wczelj, zwlasst kdy witr k wulj sem y tam ge zanese bv 1652; gestli orač sem a tam po strakach a stranach hledj, welmi kriwe brazdy činj sp 1696; gedenkaždy uczen ma se od zleho towaristwa od karet hranj y neprislussneho sem a tam behanj a tulanj warowati ca 1782; huc et illuc, hinc: semo-tam pd 18. st