sekať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) údermi ostrým predmetom (napr. nožom, sekerou) rozdeľovať na časti, na menšie kúsky, presekávať, rozsekávať: Kľučiarka seká a delí cukor. (Jes-á); s. mäso, kosti; s. orechy, mandle; s. petržlen, špenát, zeleninu; s. ľad, s. drevo rúbať; s. slamu; Myška sekala zubami papiere (Vaj.) hrýzla. Odpovede boli neurčité, akoby ich bol ktosi sekal na kúsky. (Urb.); s. niekomu žilu, žilou vypúšťať krv zo žily (chirurgický zákrok v minulosti), i pren. vykorisťovať, vydierať, okrádať niekoho;
2. (čo i bezpredm.) robiť výsek mäsa a predávať ho: Mäsiari sekajú tu mäso. (Kuk.) Mäsiar seká hovädzinu. (Vaj.) Sekajú (mäso) po šesť korún. (Heč.) Tam seká mladý mäsiar. (Kuk.)
3. hovor. expr. robiť niečo rýchle, povrchne, produkovať vo veľkom množstve: s. články, referáty; seká nepodarky; Sekal rozsudky. (Jes.)
● s. niekomu poklony a) úctivo ho pozdravovať; b) lichotiť, zaliečať sa niekomu; s. dobrotu byť dobrý, snažiť sa vo všetkom vyhovieť niekomu; s. pána, gavaliera byť štedrý, vystupovať, správať sa gavaliersky;
4. (koho, čo, do koho, čím i bezpredm.) ťať, rúbať, biť sa, bojovať (najmä sečnými zbraňami): Priblížili sa obe krídla k Nemcom a sekajú ich. (Kal.) Šabľa divého kozáka seká židovskú kožu. (Vám.) Hnali sa na nepriateľa šturmom a sekali doňho, až hlavy ako makovice odfrkovali. (Kal.) Temer voslep sekali okolo seba mečmi. (Jégé) Nepriateľ seká, rachot diel zúri. (J. Kráľ) Šuhaj sekal, rúbal z celej sily a už štyri hlavy (potvory) boli dolu. (Dobš.)
5. expr. (koho čím, čím i bezpredm.) biť, udierať mlátiť, búšiť: Čert musel do mňa vstúpiť, že som ťa tak sekal remeňom. (Tat.) Sekal ma palicou. (Vaj.) Rukami seká, bije na stôl. (Stod.) O chvíľu sekali údery po chlapských chrbtoch. (Ráz.) V nabehnutých žilách mu divo sekala krv (Letz) prudko pulzovala.
6. (čím) prudko, násilne pohybovať niečím, trhať, mykať niečo, robiť trhaný pohyb: Sekali ňou (pumpou) a čochvíľa odťalo jednému pol treťa prsta. (Taj.) Nemec mu dohováral, sekal rukami (Jaš.) prudko, trhane gestikuloval. Vedel sekať nohami ani struna (Švant.) svižne kráčať, tancovať. Posmešne seká plecami (Fig.) myká. Pokašláva, smiešne sekajúc bradou. (Letz); s. zubami drkotať, klepať (od zimy): „Zima len tak ma drgľuje,“ sekal zubami. (Taj.) Mňa už aj vychytila hlava bolieť a zima len tak ma seká (Tim.) trasie ma od zimy, lomcuje, drví ma zimnica. Maroško cíti, ako ho údy sekajú (Ráz.) trasie ho od zimy.
7. (čo, čím i bezpredm.) trhane, úsečne, ostro rozprávať, hovoriť rozkazovačným tónom, oddeľujúc, vyrážajúc jednotlivé slabiky: Hovorila mi ostro sekajúc slová, aby jej reč bola čím dôraznejšia. (Jégé) Seká piskľavým hlasom. (Heč.) Mrzko gánia a ostrými jazykmi sekajú. (Fr. Kráľ) „Odvezieš ma na veliteľstvo,“ sekal Zrubec ako na cvičišti. (Urb.)
8. (koho) napádať, urážať: Vyšiel von, aby nepočul krik a reči, ktorými dve ženy jedna druhú sekajú. (Tim.) Čo som jej spravila, že ma tak seká? (Tim.)
9. nár. (čo) kosiť: Husiam sekala pŕhľavku. (Tim.) Akéže to riadky sekáš? Lúka za tebou ako capova brada ošklbaná. (Tim.);
opak. sekávať, -a, -ajú;
dok. k 3-8 seknúť
|| sekať sa
1. kniž- bojovať (najmä sečnými zbraňami): Ľud srbský prinútený je sekať sa, rúbať. (Kal.) Husár sa sekal chrabre. (Záb.); pren. Nevábi ma sláva, hodnosť, nech sa hocikto za ňu rúbe, seká (J. Kráľ) snaží sa zo všetkých síl ju dosiahnuť.
2. vadiť sa, navzájom sa urážať: Hoci vedela sa s druhým sekať na smrť, od Nemky prijala káranie. (Tim.) Sekal sa aj on a vše materi aj ublížil (slovom) bez príčiny. (Taj.)
3. voj. slang. s. sa do pozoru (Bod.) rázne sa stavať do pozoru;
opak. sekávať sa
seknúť, -ne, -nú, -kol dok.
1. (koho, čo do čoho; komu, čomu čo, do čoho) zaťať do niekoho al. do niečoho ostrým predmetom, sečnou zbraňou: s. niekoho mečom, nožom; Skoro každým seknutím (meča) zrazil muza. (Jégé); s. sekerou do stromu; s. niekoho, niekomu do nohy
● s. niekomu žilu v minulosti častý liečebný zákrok: [Páľčivosť] chcel liečiť seknutím žily. (Jégé);
pren. expr. obrať niekoho o peniaze: Dal mi občas vyhrať, potom mi sekol žilu. (Letz) Preto neprišiel, aby si dal žilu seknúť. (les.); s. niekoho, niekomu do živého dotknúť sa niekoho (rečami, výsmechom); Nastal výhražný hurhaj tých, ktorých [urážkami] sekli do živého. (Zván)
2. expr. (koho, čo čím, do čoho) uhryznúť, zahryznúť zubami, zobákom: s. zubami do niečoho silno zahryznúť; [Lišiak] sekol srnu do stehna. (Ondr.) Nazdal sa, že ho vretenica sekla. (Švant.) Lieskovica zasvišťala a prilepila sa na stehno ani seknutie kuny. (Rys.)
3. expr. (koho, čo čím, do čoho, po čom) prudko udrieš: Učiteľ sekol chlapca linonárom po hánkach. (Tat.) Sekol kobylu po pysku. (Laz.) Bič ostrým seknutím prilepil sa tátošovi na chrbát. (Ondr.)
4. expr. (čo, čím, zried. i koho) prudko hodiť, švihnúť, myknúť, trhnúť: Zlostne sekne slúchadlo do vidlice. (Smrč.) Sekol paličkou do povetria. (Jes.) Hlava dievčatka potriasala sa pri každom seknutí voza. (Vaj.); v krížoch ho seklo pocítil prudkú bolesť; Pocítil v hlave seknutie (Fig.) ostrú bolesť;
pren. hovor. expr. prestať niečo robiť, nechať niečo tak: Ak ešte aj ten dačo povie, seknem všetkým. (Tat.)
● s. niekomu poklonu a) pokloniť sa; b) zalichotiť;
5. expr. (bezpredm. i komu) rýchlo, úsečne, zlostne povedať, odpovedať, odseknúť: Vážnym hlasom sekol: „Kontra!“ (Jes.) „Strihať, holiť!“ sekol chlap zlostne. (Jaš.) „Akože ti už teraz budem [odpovedať]?“ sekla mu žena. (Taj.)
6. expr. (bezpredm. i čo) prudko, náhle sa zastaviť, prestať, zaseknúť sa: Sekla radosť, stíchol krik. (Ráz.-Mart.) Myšlienky sekli, srdce zatíchlo. (Kuk.) Dych jej sekol. (Kuk.) Kone beh zrazu sekli. (Podj.) Sekne robota, prepustia ťa. (Taj.)
● akoby sekol zrazu, odrazu, naraz: Touto stratou, akoby sekol, skončili sa medové dni Štefanove. (Podj.);
nedok. k 1-3 sekať
|| seknúť sa
1. (do čoho) ostrým predmetom si zaťať do nejakej časti tela: s. sa do prsta, sekol sa sekerou do nohy;
2. hovor. expr. urobiť niečo zle, pomýliť sa: Popálil si sa, sekol. (Jes-á); žiak sa sekol pri odpovedi;
3. hovor. (o tekutých látkach) zraziť sa: mlieko sa seklo, omáčka, polievka sa sekla; Polievka s vajíčkom nechá sa na ohni, kým sa vajce nesekne. (Vans.) Krv sa jej sekne (od studených obkladov). (Jil.); pren. Ak to počuješ, tak sa ti krv sekne v žilách (Švant.) zmeravieš od ľaku;
nedok. k 1, 2 sekať sa