sekera, -y, -kier ž. kovový nástroj s ostrím nasadený na drevenom porisku, používaný na rúbanie al. osekávanie dreva: drevorubačská, tesárska s.; katova s. nástroj so širokým ostrím na stínanie hlavy pri poprave; ostrá, tupá, vyštrbená s.; zaťať s-ou do stromu, do pňa; rúbať, sekať, štiepať drevo s-ou
● pláva ako s. o zlom plavcovi; Stoj čo stoj, i čo by sekery z neba padali, rob, kým je čas (Kal.) nech sa deje hocičo, napriek všetkým prekážkam;
sekerka, -y, riek i sekierka, -y, -rok i sekerôčka, -y, čok (nár. i sekerečka, -y, -čiek) ž. zdrob. expr.