Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

sekať nedok.

1. ostrým predmetom narúšať celistvosť, zatínať: s. nožom do dreva

2. rozdeľovať na drobné kúsky, rozsekávať: s. mäso, kosti, zeleninu, ľad

3. krájať a predávať mäso: s. bravčovinu, baraninu

4. expr. robiť rýchlo a nedôkladne: s. príspevky, články, pesničky

5. rúbať, bojovať (najmä sečnými zbraňami), expr. biť, tĺcť: s. mečom, palicou, obuškom

6. mykať (význ. 1), drmať: s. kľučkou, dverami; s. zubami drkotať

7. expr. ostro, trhane hovoriť: s. slová

8. urážať, napádať: s-li sa do krvi

expr.: s. parádu parádiť sa; s. dobrotu byť dobrý

// sekať sa

1. bojovať (význ. 1); expr. biť sa: dobre si sa s-l

2. expr. vadiť sa: vedela sa s. so susedami;

opak. sekávať -a;

dok. seknúť -e -ú -kol

1. k 1, 5 – 8

2. expr. zahryznúť (význ. 1): s. do lýtka, s-tie veveričky

3. expr. zlostne odhodiť: s. lyžicou, s. tašku do kúta

s. niekomu žilou, žilu (v min.) pustiť zo žily krv; akoby bol s-l odrazu

// seknúť sa

1. ostrým predmetom si zaťať do časti tela: s. sa do ruky

2. hovor. expr. zmýliť sa: poriadne sa s.

3. (o tekutinách) zraziť sa (význ. 4): mlieko sa s-lo, krv sa s-e

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sekať ‑á ‑ajú nedok.; sekať sa

sekať sa seká sa sekajú sa sekaj sa! sekal sa sekajúc sa sekajúci sa sekanie sa nedok.


sekať seká sekajú sekaj! sekal sekajúc sekajúci sekaný sekanie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


sekať sa 1. p. bojovať 1, biť sa 1 2. p. vadiť sa


sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťaťzatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do drevarúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polenástav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory

2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kockyroztínať (väčším nástrojom): roztína kostiodsekávaťodsekúvaťodsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slováodtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa

3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sekať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) údermi ostrým predmetom (napr. nožom, sekerou) rozdeľovať na časti, na menšie kúsky, presekávať, rozsekávať: Kľučiarka seká a delí cukor. (Jes-á); s. mäso, kosti; s. orechy, mandle; s. petržlen, špenát, zeleninu; s. ľad, s. drevo rúbať; s. slamu; Myška sekala zubami papiere (Vaj.) hrýzla. Odpovede boli neurčité, akoby ich bol ktosi sekal na kúsky. (Urb.); s. niekomu žilu, žilou vypúšťať krv zo žily (chirurgický zákrok v minulosti), i pren. vykorisťovať, vydierať, okrádať niekoho;

2. (čo i bezpredm.) robiť výsek mäsa a predávať ho: Mäsiari sekajú tu mäso. (Kuk.) Mäsiar seká hovädzinu. (Vaj.) Sekajú (mäso) po šesť korún. (Heč.) Tam seká mladý mäsiar. (Kuk.)

3. hovor. expr. robiť niečo rýchle, povrchne, produkovať vo veľkom množstve: s. články, referáty; seká nepodarky; Sekal rozsudky. (Jes.)

s. niekomu poklony a) úctivo ho pozdravovať; b) lichotiť, zaliečať sa niekomu; s. dobrotu byť dobrý, snažiť sa vo všetkom vyhovieť niekomu; s. pána, gavaliera byť štedrý, vystupovať, správať sa gavaliersky;

4. (koho, čo, do koho, čím i bezpredm.) ťať, rúbať, biť sa, bojovať (najmä sečnými zbraňami): Priblížili sa obe krídla k Nemcom a sekajú ich. (Kal.) Šabľa divého kozáka seká židovskú kožu. (Vám.) Hnali sa na nepriateľa šturmom a sekali doňho, až hlavy ako makovice odfrkovali. (Kal.) Temer voslep sekali okolo seba mečmi. (Jégé) Nepriateľ seká, rachot diel zúri. (J. Kráľ) Šuhaj sekal, rúbal z celej sily a už štyri hlavy (potvory) boli dolu. (Dobš.)

5. expr. (koho čím, čím i bezpredm.) biť, udierať mlátiť, búšiť: Čert musel do mňa vstúpiť, že som ťa tak sekal remeňom. (Tat.) Sekal ma palicou. (Vaj.) Rukami seká, bije na stôl. (Stod.) O chvíľu sekali údery po chlapských chrbtoch. (Ráz.) V nabehnutých žilách mu divo sekala krv (Letz) prudko pulzovala.

6. (čím) prudko, násilne pohybovať niečím, trhať, mykať niečo, robiť trhaný pohyb: Sekali ňou (pumpou) a čochvíľa odťalo jednému pol treťa prsta. (Taj.) Nemec mu dohováral, sekal rukami (Jaš.) prudko, trhane gestikuloval. Vedel sekať nohami ani struna (Švant.) svižne kráčať, tancovať. Posmešne seká plecami (Fig.) myká. Pokašláva, smiešne sekajúc bradou. (Letz); s. zubami drkotať, klepať (od zimy): „Zima len tak ma drgľuje,“ sekal zubami. (Taj.) Mňa už aj vychytila hlava bolieť a zima len tak ma seká (Tim.) trasie ma od zimy, lomcuje, drví ma zimnica. Maroško cíti, ako ho údy sekajú (Ráz.) trasie ho od zimy.

7. (čo, čím i bezpredm.) trhane, úsečne, ostro rozprávať, hovoriť rozkazovačným tónom, oddeľujúc, vyrážajúc jednotlivé slabiky: Hovorila mi ostro sekajúc slová, aby jej reč bola čím dôraznejšia. (Jégé) Seká piskľavým hlasom. (Heč.) Mrzko gánia a ostrými jazykmi sekajú. (Fr. Kráľ) „Odvezieš ma na veliteľstvo,“ sekal Zrubec ako na cvičišti. (Urb.)

8. (koho) napádať, urážať: Vyšiel von, aby nepočul krik a reči, ktorými dve ženy jedna druhú sekajú. (Tim.) Čo som jej spravila, že ma tak seká? (Tim.)

9. nár. (čo) kosiť: Husiam sekala pŕhľavku. (Tim.) Akéže to riadky sekáš? Lúka za tebou ako capova brada ošklbaná. (Tim.);

opak. sekávať, -a, -ajú;

dok. k 3-8 seknúť

|| sekať sa

1. kniž- bojovať (najmä sečnými zbraňami): Ľud srbský prinútený je sekať sa, rúbať. (Kal.) Husár sa sekal chrabre. (Záb.); pren. Nevábi ma sláva, hodnosť, nech sa hocikto za ňu rúbe, seká (J. Kráľ) snaží sa zo všetkých síl ju dosiahnuť.

2. vadiť sa, navzájom sa urážať: Hoci vedela sa s druhým sekať na smrť, od Nemky prijala káranie. (Tim.) Sekal sa aj on a vše materi aj ublížil (slovom) bez príčiny. (Taj.)

3. voj. slang. s. sa do pozoru (Bod.) rázne sa stavať do pozoru;

opak. sekávať sa


seknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (koho, čo do čoho; komu, čomu čo, do čoho) zaťať do niekoho al. do niečoho ostrým predmetom, sečnou zbraňou: s. niekoho mečom, nožom; Skoro každým seknutím (meča) zrazil muza. (Jégé); s. sekerou do stromu; s. niekoho, niekomu do nohy

s. niekomu žilu v minulosti častý liečebný zákrok: [Páľčivosť] chcel liečiť seknutím žily. (Jégé);

pren. expr. obrať niekoho o peniaze: Dal mi občas vyhrať, potom mi sekol žilu. (Letz) Preto neprišiel, aby si dal žilu seknúť. (les.); s. niekoho, niekomu do živého dotknúť sa niekoho (rečami, výsmechom); Nastal výhražný hurhaj tých, ktorých [urážkami] sekli do živého. (Zván)

2. expr. (koho, čo čím, do čoho) uhryznúť, zahryznúť zubami, zobákom: s. zubami do niečoho silno zahryznúť; [Lišiak] sekol srnu do stehna. (Ondr.) Nazdal sa, že ho vretenica sekla. (Švant.) Lieskovica zasvišťala a prilepila sa na stehno ani seknutie kuny. (Rys.)

3. expr. (koho, čo čím, do čoho, po čom) prudko udrieš: Učiteľ sekol chlapca linonárom po hánkach. (Tat.) Sekol kobylu po pysku. (Laz.) Bič ostrým seknutím prilepil sa tátošovi na chrbát. (Ondr.)

4. expr. (čo, čím, zried. i koho) prudko hodiť, švihnúť, myknúť, trhnúť: Zlostne sekne slúchadlo do vidlice. (Smrč.) Sekol paličkou do povetria. (Jes.) Hlava dievčatka potriasala sa pri každom seknutí voza. (Vaj.); v krížoch ho seklo pocítil prudkú bolesť; Pocítil v hlave seknutie (Fig.) ostrú bolesť;

pren. hovor. expr. prestať niečo robiť, nechať niečo tak: Ak ešte aj ten dačo povie, seknem všetkým. (Tat.)

s. niekomu poklonu a) pokloniť sa; b) zalichotiť;

5. expr. (bezpredm. i komu) rýchlo, úsečne, zlostne povedať, odpovedať, odseknúť: Vážnym hlasom sekol: „Kontra!“ (Jes.) „Strihať, holiť!“ sekol chlap zlostne. (Jaš.) „Akože ti už teraz budem [odpovedať]?“ sekla mu žena. (Taj.)

6. expr. (bezpredm. i čo) prudko, náhle sa zastaviť, prestať, zaseknúť sa: Sekla radosť, stíchol krik. (Ráz.-Mart.) Myšlienky sekli, srdce zatíchlo. (Kuk.) Dych jej sekol. (Kuk.) Kone beh zrazu sekli. (Podj.) Sekne robota, prepustia ťa. (Taj.)

akoby sekol zrazu, odrazu, naraz: Touto stratou, akoby sekol, skončili sa medové dni Štefanove. (Podj.);

nedok. k 1-3 sekať

|| seknúť sa

1. (do čoho) ostrým predmetom si zaťať do nejakej časti tela: s. sa do prsta, sekol sa sekerou do nohy;

2. hovor. expr. urobiť niečo zle, pomýliť sa: Popálil si sa, sekol. (Jes-á); žiak sa sekol pri odpovedi;

3. hovor. (o tekutých látkach) zraziť sa: mlieko sa seklo, omáčka, polievka sa sekla; Polievka s vajíčkom nechá sa na ohni, kým sa vajce nesekne. (Vans.) Krv sa jej sekne (od studených obkladov). (Jil.); pren. Ak to počuješ, tak sa ti krv sekne v žilách (Švant.) zmeravieš od ľaku;

nedok. k 1, 2 sekať sa

sekať ndk
1. čo ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho, zatínať: lazebnik takowy ma se drzety, czo by umel zily sekaty (P. BYSTRICA 1506); lazebnjk pusstadlom seka a pussta krew bankamy (KoB 1666); incidere venas: zylj sekati, rúbati (KS 1763); ostatnia reč zemyraicziho byla: sekag krky mé, prawyl on mordiry (PeP 1770); pren trestať: tu mňe pal y sekag, Paňe w twogem dobroďeňi (GŠ 1758); Bože, tu mňe pal, tu sekaj, jedine na wečnosti odpusť (CDu 18. st)
F. sekass s tim gazikom gako stara trlicza (DuH 1723) nepríjemne hovoríš; predykant gazyk swug rozpussti a s nim naproti concomitaty gako z mečem seka (KRUPINA 1734) ostro ich v reči napáda
2. koho, čo rozdeľovať na kúsky, rozsekávať niekoho, niečo: stoličzky, čzo sa maso na nich seka (s. l. 1686); fatens zele sekal doloženeg Kolarki (KRUPINA 1739): wezma toho sucheho czukru a maku, sekag dobre nadrobno (KLe 1740); kňez poláme kridélka geho (holuba) a nebude sekat, any zelezem ho rozdelowat (KB 1757); secare in frustra: nadrobno sekati (LD 18. st)
F. Konsczinsky Jano zatyal na Jana Racza, mlowyacz: nemal som len toho brata, y toho si zamordowal, lebo tya w kusi budem sekat (RAJEC 1642) rozsekám ťa na kúsky
3. krájať a predávať v jatkách mäso: ponewacs mnozy bludary a pri czechoch newyuczeny se nachazegy, ktery jatky držety a maso sekaty hanyebne se usilugi, tim a takowim se to zabranuge a zakazuge (CA 1727); ginac se ani zaden mesjar nech neopowazi meso sekat (B. BYSTRICA 1781); masáry meso sekagj, falesné wáhj užjwagjce (TURIEC 1794)
4. (o dreve, prútí) rúbať, obsekávať: drwa woste, sekayte dotad, pokud wam richtarz vkaze, abi ste nesekaly a tomu mistu, kde ste prwne braly, pokoy daly (Č. KAMEŇ 1561); nektery ratolesty sekaly a metali na cestu (CO 17. st); daly zme robotnikom, čzuo pruta sekaly na pana notariusowu zahradu, na maso d 9 (KRUPINA 1706); materior: drewo na stawenj rubem, sekám, chystám; lignor: drewo sekám; frondo: ratolestj sekám, obcjnám (KS 1763); poddanemu neny dowoleno, aby brez wedomy panskeho koly na ploty rezal, sekal neb rubal (BELÁ 1773)
5. biť, tĺcť: mrskag, prawj, pál, sekag, rubag, ga gsem toho hrjchu neučinila (SK 1697); rodič z ďetek potesseňi žádne nech ňečeká, gak gich prutom za zle wecy zmalička neseka (GV 1755); to tak powzbudilo Poláků, že gako běsnj Vhrů bez ohledu na osoby sekali, tak že gich wýsse stossedesáte padlo (SH 1786); sekal mne ranu na ranu, zwalil se na mne gako obor (SJ 18. st)
6. čo na čo deliť, rozdeľovať niečo: druhy potok Rhayn cez gezero Podamycke od zapadu seka Nemecku; wedle pokoga ryzwyckeho Ffrancuzowy zustaly mesta Walenceny, toto na dwe strany seka potok Sskaldyss (KrP 1760)
L. mocou s. práv rozhodovať podľa práva: (usadlosť), kteruz pan Podmanynsky w zaloze drzy, zeby gemw pan Tetaur moczy sahal a sekal o tu wes a luky (TRENČÍN 1486 SČL)
7. drkotať zubami: w teg ladoweg wode widel sem mnostwy welike lidu, ktery gak lad zamrznuty boly od zimy, gak osiky se trasly a zubamy sekaly (MiK 18. st); seknúť dk k 1: kďiž sebe ňekterá žilu dáme seknúť, máme dupliku; dávali očima katovi znameňí, a bil juž on aj zdvihnúl rameno své, bil bi seknúl, ale ho z vojákuv jeden až na zem strhnúl (BR 1785); pren ostro, nepríjemne povedať: Martin Palugyay ze slissel z ust Paluczkeho Jana, kdi mlovil, potom seknul mlovicz: kde gsi kolvek, Boze, bohday te hrom zabil (BYTČA 1634-66); s. sa
1. biť sa šabľami ap.: odtúď ňé velmi velký jest čuď, že sa v čas taký tak sekajú a režú po všech údoch (BR 1785)
2. s kým biť sa, bojovať: wlasy da pod klobouk gako furigant, z každim se chcze sekat gako rebelant (SNS 1786)
3. mykať sa, natriasať sa: když wuz prudce bežj, po skalach seka se (MVP 18. st); s. sa dk zaseknúť sa, prerušiť sa: ze sa gedenkraty powadyila Bobricka s fatensowou zenou a tedi hnedki salva venia swinyaczienyecz wrhla na dom fatensa a hnedki remeslo sa mu seklo (KRUPINA 1722)


seknúť, seknúť sa p. sekať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu