sejba -y sejb ž. dávanie zrna al. semena do pôdy, siatie: jarná s., nadišla s.;
sejbový príd.
sejba -by sejb ž.
sejba dávanie zrna al. semena do zeme • siatie: včasná sejba, jesenné siatie; čas sejby, siatia • výsev: výsev kukurice • kniž. siatba: pripraviť pôdu na siatbu • osev (osievanie pôdy): zvýšiť osev repy
sejba, -y ž.
1. siatie: krížová s. pri ktorej sa seje pozdĺž i naprieč role; úzkoriadková s. pri ktorej je rozpätie riadkov 6-7 cm; strnisková s. siatie do zoraného strniska; obdobie, čas s-y; s. ozimín, jarín; ručná, mechanizovaná s., s. sejačkou; jarná, jesenná s.; s. obilnín, kukurice, ďateliny, trávy; les. bodová s. osev jednotlivých semien do jamôk; misková s.; pásová, brázdová, ryhová s.; pren. kniž. zberať úrodu všenárodnej sejby (Vaj.) práce, snahy, úsilia; Z tej sejby získal národ. (Hviezd.)
2. zried. zasiate semeno: Tŕňa krutô dusí sejbu. (Hviezd.) Keď sa sejba nevydarí, môže sa roľa nanovo zarobiť. (Taj.)
3. čas siatia: Prišla sejba a zrna kde nič tu nič. (Kal.)
sejba ž 1. siatie: každý hosstak dawa na jar na segbu pluch neb branu na tri dny (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); času sejby pilny pozor ma (úradník) k vymeravani obili všelijakeho k seti (KOŠECA 1718 E); seminalis: sejný, čo k segbe náležy (KS 1763); Martius. W tomto mesici se muže začat segba (PR 18. st) 2. zasiate rastliny, siatina: nimbus dat stragem satis: wichor zráža segbu, osyťá (KS 1763)