sedenie [-ie, -ia, -í] s
1. sediaca poloha, poloha v sede: semeno pražene tlak strewny zastawuge, w pytlyczku u wine warene, strewo wyssle z zadku wtlačuge sedenym na nem hl 17. st; muryky pre sedienj z nowu desku dubnica n. v. 1723; discubitus: sedeni pri stolu; conscensio: sedeny w hagowe; sedentarius: sedjcy, sedenjm pracugjcy; sedentaria opera: sedenjm robene prace ks 1763; móphti ze seďeňy powstal br 1785; pren potom zaslibuge gim take (:Kristus aposstolom:) sedenj na trunich cs 18. st vládu
o incubatio: sedenj na wagcách, nasádanj kwočkj ks 1763 (o vtákoch) vytváranie vhodných tepelných podmienok pre vývin mláďat
2. miesto, predmet, na kt. sa sedí: w prjbitku pak swadebnjm hoffmistr na ten spusob gakby hodownjcy swe sedenj a mista pri stole mítj meli, má sám porádne dislocowat a gednému každému mjsto vkázat b. bystrica 1723; gestatorium: nosydlo, stolica, w kterég lid nosá, nosné seďeni ks 1763
3. zdržiavanie sa niekde, pri niečom: (svedok) to len s toho wie, že slýssal pri sedenj na piwe, geden z druhim takto se wadily martin 1754
4. práv poľnohospodárska usadlosť, grunt: Janowi, synu swemv, poruczim roly wyssni a Jakobowj, synu swemu, tiež siedieni žk 1518; pred siedmj nebo ssiestmj rokj mne dala bola dedina gednu čztwrtku sedenia, sedliactwa w dedine Krnissow krupina 1642; moga matka Beke Judka založila bola kúriu yakožto sedenia zemianskuo, kde ge wcžileg mager panský s. l. 1725 dsj; od starodavna obyčej byl ten, že slavnemu panstvu od každého pol sedenia pod jmenem konopnyho devatku poltreta žajdla konopnyho semena jsme davali detva 1793 lp; od celeho sedenga nassemu zemskemu panu za dewgatok platime ľubeľa 18. st
5. spoločné rokovanie, zasadnutie: synedria: seďeni, zhromážďeni, rádda; sessimonium: stolične seďeňá ks 1763; do tegto rubryky se zapjssu takowy, který w radnjm shromážďenj stolicu neb sedenj a hlas magu so 1785