Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sss ssj ma hssjV subst

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sedenie ‑ia ‑í s.

sedenie p. schôdzka 1


schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sedenie1, -ia str.

1. sediaca poloha, poloha v sede: Dráždil ho spôsob jeho sedenia. (Štef.) Nemali stolice na pohodlné sedenie. (Kuk.); aby rozkýval údy po dlhom sedení (Tim.); miesto na s. (napr. v divadle, na športovom ihrisku, v električke, v autobuse); pren. „Zlízol“ dva týždne áreštu. Nuž sedel. Veď sa on pretrochu sedenia o zem nehádzal (Jégé) pre krátkodobé väzenie. Odsúdili ho na dlhoročné sedenie (Gab.) väzenie.

2. kniž. zastar. schôdzka, zasadanie; spoločenské posedenie: akademické s. (Škult); Sedenia pred smutnou vŕbou i v jedálni budú pretrhnuté. (Vaj.); lek. ošetrovacie s. (napr. u kožného lekára, u psychiatra) návšteva u lekára, počas ktorej sa koná liečebný úkon

sedenie2, -ia str. nár. dom, dvor, hospodárstvo: Sadol do najlepšieho sedenia v obci. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

sedenie podstatné meno, stredný rod

(jedno) sedenie; (bez) sedenia; (k) sedeniu; (vidím) sedenie; (o) sedení; (so) sedením;

(tri) sedenia; (bez) sedení; (k) sedeniam; (vidím) sedenia; (o) sedeniach; (so) sedeniami;

sedenie [-ie, -ia, -í] s
1. sediaca poloha, poloha v sede: semeno pražene tlak strewny zastawuge, w pytlyczku u wine warene, strewo wyssle z zadku wtlačuge sedenym na nem hl 17. st; muryky pre sedienj z nowu desku dubnica n. v. 1723; discubitus: sedeni pri stolu; conscensio: sedeny w hagowe; sedentarius: sedjcy, sedenjm pracugjcy; sedentaria opera: sedenjm robene prace ks 1763; móphti ze seďeňy powstal br 1785; pren potom zaslibuge gim take (:Kristus aposstolom:) sedenj na trunich cs 18. st vládu
o incubatio: sedenj na wagcách, nasádanj kwočkj ks 1763 (o vtákoch) vytváranie vhodných tepelných podmienok pre vývin mláďat
2. miesto, predmet, na kt. sa sedí: w prjbitku pak swadebnjm hoffmistr na ten spusob gakby hodownjcy swe sedenj a mista pri stole mítj meli, má sám porádne dislocowat a gednému každému mjsto vkázat b. bystrica 1723; gestatorium: nosydlo, stolica, w kterég lid nosá, nosné seďeni ks 1763
3. zdržiavanie sa niekde, pri niečom: (svedok) to len s toho wie, že slýssal pri sedenj na piwe, geden z druhim takto se wadily martin 1754
4. práv poľnohospodárska usadlosť, grunt: Janowi, synu swemv, poruczim roly wyssni a Jakobowj, synu swemu, tiež siedieni žk 1518; pred siedmj nebo ssiestmj rokj mne dala bola dedina gednu čztwrtku sedenia, sedliactwa w dedine Krnissow krupina 1642; moga matka Beke Judka založila bola kúriu yakožto sedenia zemianskuo, kde ge wcžileg mager panský s. l. 1725 dsj; od starodavna obyčej byl ten, že slavnemu panstvu od každého pol sedenia pod jmenem konopnyho devatku poltreta žajdla konopnyho semena jsme davali detva 1793 lp; od celeho sedenga nassemu zemskemu panu za dewgatok platime ľubeľa 18. st
5. spoločné rokovanie, zasadnutie: synedria: seďeni, zhromážďeni, rádda; sessimonium: stolične seďeňá ks 1763; do tegto rubryky se zapjssu takowy, který w radnjm shromážďenj stolicu neb sedenj a hlas magu so 1785

sedenie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) sedenie
G (bez) sedenia
D (k) sedeniu
A (vidím) sedenie
L (o) sedení
I (so) sedením
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) sedenia
G (bez) sedení
D (k) sedeniam
A (vidím) sedenia
L (o) sedeniach
I (so) sedeniami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor