sedací príd. určený na sedenie: s-ia súprava, s-ia časť tela; s. kúpeľ pri kt. sa sedí; anat. s. nerv
sedací -cia -cie príd.
sedací, -ia, -ie príd. určený na sedenie: s-ia časť tela, s-ie hrbolčeky; Nácko kope Samka, mieriac mu nožičkou do sedacej krajiny (Vám.) do zadku.; s. kúpeľ pri ktorom sa sedí v špeciálnej vani; anat. s-ia kosť; s. nerv
sedací príd určený na sedenie: L. s-ie lôžko sedadlo, kreslo: torus: sedací lúžko (ASl 1740)