chlácholiť ndk koho upokojovať, utešovať: ne z násilu, než gazikem chlacholýcim, slowem z Boha dobrého, z kralowstwj nebeského z radosti wečneg zbawuge (SK 1697); pakli se hnewala, hlacholil gj (COB 17. st); ch. si/sebe pochvaľovať si, utešovať sa: kterj sobě w tom chlácholili, že k gedne neb druhé religyi se accomodirowati budu (FP 1744)
ľubovať si, sebe [li-] ndk koho, čo obľubovať si, mať v obľube: ten sobe ffaless libuge (CC 1655); wssecken lid geg sobe libowal (Le 1730)
L. semeno kdyžby saditi miel, hledeg gemu zemie pry wrssku neb w rowinie, (miesto) ať neni prymokre, neb kde gest gemu vlchko, tu (zem) on sobie nelybuge (KORYČANY 1560) nie je preň vhodná
napomáhať ndk komu, koho/čo, čomu poskytovať pomoc niekomu, podporovať niekoho: (poddaní) geden druhimu napomahali, spolu lupily brwna, klaty, krokwe (BUDATÍN 1629); neb kdo napomaha wdowi a sirotky, ten požehnany božj sobe nadobiwa (RUŽOMBEROK 1667); galgan užitečnj ge proti nadimani, zažiwani napomaha (RN 17.-18. st); (majstri) aby se gakožto bratry milowaly, geden druheho z možnym ffedrunkem napomahali (CA 1704); sprawedliwím sa widí biti, abi, kdo od mocnegsího napomúžen biti chce, napomáhal nizsího, w čom on mocnegsý gest (BN 1790)
F. hodownjcy do hrobu mnohym napomahagi (SP 1696) pričiňujú sa o ich smrť; n. sebe pomáhať si navzájom: (súkenníci) aby w pracach domaczych sobe napomahaly (N. BAŇA 1748 E)
navážiť dk
1. čoho odvážiť isté množstvo niečoho: commendantowy sem bil dwa ffunty slanini nawažil (KRUPINA 1691)
2. (o vode) vážením nabrať, načerpať: pane, studnyca hlboka gest, ani nemass s čym bys nawažil (SKá 18. st); musýme djtky w některý den po narozenj s studenau wodau mýti, gak se ze studně nawážila (ŽP 1788); multum haurire: nawážiti (PD 18. st); navažovať ndk čo, k čomu vynakladať na niečo: weliku pýlnost nakládagj djtky tohoto sweta, aby wssecky wedomostj pochopili, k tomu wssecku prácu, pylnost, cžasy, náklady nawažugi (RW 1702); n. sebe [sobe] získať, dosiahnuť niečo: potrebna wec gest, aby sme wečne spasenj sobe nawažili (SP 1696)
postaviť, povstaviť dk
1. čo stavaním zriadiť, vybudovať niečo: pekarsku pec a swinnsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda ssyrzu na trzy stupiege (ŽK 1473); rychtarstwy lehoczke ma slobodu mlin sobe postawiti (BUDATÍN 1478 SČL); dalo se hrnczyrom za kachle a czo postawili fl 1 d 20 (ŽILINA 1610); co se dotiče domu a gjneho stawanga, to ktere sem ga postawil (JASENOVÁ 1720); dach wizdwihnuť a postawit, powinny budem (ORLOVÉ 1737); statuere urbem: mesto wystawiti, postawiti (KS 1763)
F. smradlawemu wýnu obyčeg gest krasnu wychu postawyt (PP 1734) o nepravých hodnotách
2. čo kam dať, umiestniť niečo, aby to stálo; koho kam umiestniť niekoho niekam: pan Mikuláš Švindrgal gednv veliku konew (vína) a Chotessowczi druho przed nas su postavili (BYTČA 1484 DSJ); lowas tak welice prenasleduwal fatensa, že konye do izbi postawil (P. BYSTRICA 1730); byl zasadil Pán Bůh rag rozkossi, w kterém postawil čloweka (KB 1757); tak napraveního umrlca vložili do truhli a stojáčky v sklepoch postavili (BR 1785); kdiž budeš dojit, wtedy postaw hrnček ten hore dnom (HK 18. st)
L. gestli včen swoge roky wyplnil, magister ma geho pred czechu postawiti, aby za slobodneho mohol wyhlasen byti (CA 1676) predviesť ho; Panye, ráts jich zlú motz vnyivots posztavitz (DŽ 1752) zničiť; meho muža do put a aresstu slawna stolyce gest wzala a mne chudobnu ženu do zarmutku postawyla (LIPTOV 1765) zarmútila; (žijúc v Babylone) k neprjtelom twár sme postawili a chrbet k wlásti (BlR 18. st) prešli sme sa stranu nepriateľa; byť postavený kde stáť, postávať, nachádzať sa niekde: ma oznamyt wprawde swedek, ktere osoby na čas rozepre negblissye postawene bily (DRAŽKOVCE 1727); obdaleč postawena bywsse swedkowa počut nemohla (TURIEC 1761); byť postavený v čom, pri čom, pod čím nachádzať sa v nej. situácii al. nej. stave: ya Mateg Mokro gsuczi e dobreg pameti postaweny (TURANY 1656) duševne zdravý; ga w myrnem zdrawy postaweny sem (KEŽMAROK 1668) som chorľavý; pri dobreg pamati postaweni sucze podal nam spisany testament (PREŠOV 1688) duševne zdravý; prisny saud wykonan buďe pri tech, genž w prednostech postawenj gsau (SP 1696) kt. majú vedúce postavenie; jestli jsy v hrjchu smrtedlnem postaweni, wyspowydali se máss (PW 1752) ak máš smrteľný hriech; já Dorota Kvássay bywsse od milého Pána do nemocy tužkeg postawená (TRENČÍN 1754) uvrhnutá do choroby; kdo ge w hnewe postaweny, ustupit mu slussy (GP 1782) kto sa hnevá; gá sem člowek pod mocu giného postawený (Le 18. st) podriadený
F. na smrtedelneg postyeli Morauski Gaborowa manzelka bola postawena (KRUPINA 1726) zomierala; Bucerus hlawu swu postawyl wedla toho, že w žadneg obzwlásstneg wecy neňy rozdylnosti mezi lutheranmi a zvinglianmi tvrdošijne na tom nástojil; gako smegu (novoevanjelíci) swug mali huff z prewelikijm zastupen swatych w očy postawit porovnať (PP 1734); pred oči sobě postawme těch pět tysjc lét od stworenj swěta (SlK 1766-80) spomeňme si na ne; z wilitim krwe žiwot swug pred nepritele postawily (L. JÁN 1767) obetovali svoje životy; znáhla by katolícky svet nohámi hore bil postaven (BR 1785) prevrátený naopak; p. na nohy koho pomôcť niekomu, aby sa vzchopil: on sám nad stadcem straž držel, by owečky swe pred wlky branil, s hrdla gegich ge wytrhl a na bezpečne nohy postawil aby ich ochránil; hleď, bys zarmucenemu wjce zarmutku nepridawal, než radegi se usylowal, kterak bys ho na smele nohy postawiti mohol posmelil (SP 1696); ne proto ta postawila fortuna na nohi, abys pissne wistawowal na twu hlawu rohi (GV 1755)
3. koho zdvihnúť, vzpriamiť niekoho: potom tak zbiteho na nohy postawiwsse, obidwa chodnikom odwiedly (TURIEC 1729)
4. čo kam, na čo položiť, umiestniť niekam; nasadiť niečo: wezmy sanitry geden funth a wlož ge do šmelcjrskeho tiglu a ten postaw na ohen (RT 17. st); nech tehdi otewre očy swé Vithaker a okulare sobe postawy (PP 1734); gestly 3 pred gednu nullu postawjss, gakžto 30 gest tridcet; za prwssjm a druhým poločenjm k včiněnj rozdjlu osožj dwa puntiky postawiti (LU 1775); koss aneb ul druhy postawit (PeV 1789);
x. pren (Pane) postaw dussu mu ustálu na mjsto nagžadostiwégssyho pasunku wedle studének rozkossi twég (BlR 18. st)
L. Peter Luther postawyl gest przed namy zalobu na Thomase Schuwada (ORAVA 1571 DSJ) obžaloval ho; byť p. v čom na čom nachádzať sa, byť umiestnený niekde: geden pohansky mudrc prawyl, že on nic za wetssy zazrak nedrži, gako ze we wysokem neby wody postawene gsau (PP 1734); Dalila jeho (Samsona) toliko prosyla, dokut jej zjewil, ze wssecka syla jeho we wlasach postawená jest (PrW 1780) spočíva
F. druhý základ, totiž wasse wlastnj zdánj, gest na obrtliku postawená (FP 1744) je vratké
5. práv koho (pred koho, čo) dať predviesť (napr. ako svedka) niekoho na potvrdenie niečoho; predvolať niekoho na súd (ako svedka al. ako obžalovaného); čo predložiť niečo ako dôkaz al. potvrdenie niečoho: przistupil przed nas Merthuss a postawil cztyrzi dobre lidi a zadal, zeby seznali, kterak kup sie gest stal mezy Merthussem anebo Petrassem Thursky; pro vwarowani ruznicz Jakub Orzissko postawil gest przed nami wirohodne susedy nassie (ŽK 1489; 1518); rukoyem Jeho Milost pana Ruber Ianussa, žeby tych ludczy postawyl do stolyce te pryssle, kterzy lapaly meho poddaneho (SPIŠ 1575 DSJ); Martin dostatečne postawyl swiedectwy, žie ty wssecky wiecy Gelena Doře na oči namitala (HLOHOVEC 1592); constituere vadimonium: rukogewnjka postawiti, aby pred práwem stál (KS 1763)
L. p. pred, pod právo, k právu koho predviesť pred súd niekoho ako svedka al. obžalovaného: procurator y ginich hodnovernich swetkuow pod prawo postawil (P. BYSTRICA 1620); ponewadž poddany samy toho netagy, zie by pohanku newipasly, Geho Milost poddanych swich k prawu postawil; Pawel Rogyk, postawicze swedkuw pred prawo, doswetczity nic nemohel (ILAVA 1632)
6. adm koho, čo do čoho zapísať, zaznačiť niekam: manzela mogeho do obligatora postawit sem dala (SKALICA 1773); gestli statek se predawa, potreba gest grunty staweny do umluwy postawiti (WZ 1797)
7. koho kam, k čomu pririeknuť, vykázať niekomu nej. miesto al. úlohu; koho kým, nad (čím) urobiť niekoho niečím: ten cžlowek uwedl Laczka a Mikulasse Yarosse do panowanj tehož domu a postawil gak gich, tak take gegjch dedicže k wecznemu wladanj (BRATISLAVA 1559); Buch vwiedol gest geho (človeka) do paradizu a rage a postawil gest geho, aby dielal a ostryhal gey (BAg 1585); synu člowecy, stražnym sem te postawil nad domem yzraelskym (SP 1696) poveril som ťa; Pán Kristus za nász sztanól szinom tsloveka, abi nász posztavél szinami boszkima (MCa 1750)
8. koho kam, komu, za koho ustanoviť, menovať do nej. hodnosti, funkcie: ten pan hetmana, ktoreho ste buli nam postawjlj, czel nam tu hetmana postawicz Wengrina (s. l. 1597 E); Waša Wekomožnost ráčila geho (Turčániho) tuto do bognickeho statku za urednyka nám postawiti (BOJNICE 1619 E); w kralowskem meste Pressowe renovatia se stala a postawili pana richtara pana Georg Baldany (PREŠOV 1667); kněz od Krysta za duchownjho sudce postawen gest (IA 1708)
L. koho za koho určiť niekoho ako nástupcu, zástupcu v niečom; ustanoviť ručiteľov: gestlize by ktery z rukogmich vmrzel, tehdy gma Jan pisar na miesto toho postawiti ginssieho dobreho czlowieka (ŽK 1469); (učeň) za sebe att rukogmy postawy; ktery včzen do cechu se pripowie ma za sebe poručnikow postawiti (CA 1579; 1675)
9. zaujať vojenské postavenie, zoradiť sa: copias producere: lid w ssyku postawiti (WU 1750); duplicare turmas: na dwa radi postawiti húffi (KS 1763)
L. cýsař grófu Stárenberga a Pálfyho Rákocýho wogsku na odpor postawil (SH 1786) vyslal proti nim
10. (o ohni) rozložiť, naklásť: po druhe zase tymže obyčajem ohen veliky postavili, že šahta zhorela (BOCA 1610)
11. čo (komu) vytýčiť, formulovať niečo; určiť: postawily mu (Pavlovi) medzu, yako se prwe orawalo (S. ĽUPČA 1603) určili hranicu; protož sobě toto towarýšstwo welmi dobre rozmyslelo hore doloženu otázsku postawiti (ŠkD 1775); kolik tehdy gednakaždá osoba (peňazí) má? Postawme, že prwnj má 2 fl, druhá 4 (LU 1775)
12. čo vytvoriť niečo, dať vzniknúť niečomu: smrt wssecku marnost a weselost s toho domu wihnala a krestanskeg mudrosti počatek a ffundament donesla a postawila (MK 18. st); -ovať ndk k 1: kdy nekdo ssurffuge a ssurff swug postawuge a zatim chcel-li bi tu samu na ginne mjsto pohnuti, ten gi ma znowu prigati a wiprositi; když pak nekdo erbštolnu začina a postavuje (MB 1701; 1759); k 2: w tak welikém nebezpečenstwy zatracenj wěčného postawuge člowěka opjlstwy (MP 1718) vystavuje ho; mjsto, kdež postawugeme wčelnjk, od wětrů má býti zachráněný stawenjm (GO 1792)
L. p. ku príkladu, za príklad klásť niekoho za vzor: Dawida krale nekdj welikého jeruzalemského ku prikladu postawugem (SK 1697); takže wjucuge gich (Kristus), pacholatko za priklad postawugice (CS 18. st)
F. takowimj slowmj nas na nohy gakoby postawowali a upewnowali (RUŽOMBEROK 1775) povzbudzovali; p. pred oči čo (komu) predostierať, dávať do pozornosti niečo: techda y slowutny magistrat slišicze takowu neporadnu a straslywu zalobu a pred očy postawuge zákon božy a statuta meske (S. ĽUPČA 1737); nahodi wssech wecj pred oči mi postawuge (PT 1796); k 4: loco: postawugem, ňekam kladem (KS 1763); slowá býwagj složene ze slow a konečnjch, které pro sobě nic neznamenagj a ku koncy slów se postawugj, ku prjkladu pánstwj (GT 1780); k 5: kdyz sie pan Jan Podmanicky bude postawowaty, aby list postawowany dal k weczney rucze panu Turzowy (B. BYSTRICA 1493); w tem Jan Walko zadneho gisteho swedomy nemohl postawiti ku pomoczy swey, nez y to swedomy geho proti nemu swedczilo, ktere on pred pany zemamy postawowal (P. ĽUPČA 1543); A tolyko dnessny den zalobu cziny a wedle sweg querimonie zadneho poradneho swedomy nepostawuge (D. MOTEŠICE 1584); tehdj za swedka tegže wecj postawuge Daniele proroka (CS 18. st)
L. winny: kterj kdi se pred prawem postawuge (KoB 1666) obžalúva; k 6: surrogo: na mjsto ginssého posaďám, postawugem (KS 1763); z ohledu na obecné urady vstanowuge se, aby do takowjch dobre zaslužili kraginskj synowe postawowani byli (AN 1793); p. (si/sebe) dk čo vystavovať si niečo: (Štefan Révay) aby tež neprodlihal sobe postawity humno (BLATNICA 1638); dopustila sem Lasi Yanosowy, abi si znowu chižu postawel z drewa (M. KAMEŇ 1743); postaviť sa dk
1. vystavať si dom: w tom mne pan mug silil, abych se na swem mieste otnjm stawal, y postawil sem se, dal mi pan y lihotu (NIŽNÁ 1635)
2. zaujať postavenie v stoji, stať si niekde: postawila se, ó Bože, Maria Panna na prawici twu w ruchu pozlacenem (MS 1749); dosť se moje líce páli jako praženice, že sem se tu postavila (PV 1761-81); nechť prinde a nechť se postawi uprostred nas onen Baltazar, nech nam nečo powi (SQ 1781)
L. protože ty znova mesto swé wystawýss, w swé welebnosti widome se postawýss (CC 1655) urobíš sa viditeľným; Ssinom Cyrenegsky do Geruzalema prissel, a tam se k obydlenj postawil (SP 1696) usadil sa; nabožnie Pana Boha prosme, abj se pri nas postawitj, silj a moci wogakom krestianskym dodatj račil (KT 1753) aby nás ochraňoval; kuruc sa welmi sylne postawil, z djel welmi tuhu strelbu pustil (ŽD 1799) silne odporoval; ire in dubiam aleam: na prubu se postaviti (LD 18. st) vyskúšať niečo; p. sa na odpor (ku) komu, čomu prejavovať odpor, odporovať niekomu, niečomu: kdyby cardinal Simoneta nebil se na odpor tomu postawyl, coelibat k nagwissjmu vžitku cirkwe bil by preč odnaty (WO 1670); ktery by se k swemu cechmistrowy na odpor postawil, ma pokutowany bity na cžtiry funty wosku (CA 1712); kus sigotye nam Geho Milost pan prefectus odewzdal, na odpor se postawugice Geho Excellentij (ADAMOVCE 1715)
F. p. sa pred oči, v oči komu odhodlane, smelo predstúpiť pred niekoho: Krystus smele se wssem sudcům gakožto newinny w očy postawil (SP 1696); zdaliž to nebila welika smelost, kdy syn matky machabegské w očy se postawil a samemu kralowy rekl (COB 17. st); pokorne slawny magistrad prepitugem, že timto mim chtrnjm psanjm smim se pred oči postawiti (PUKANEC 1761) opovažujem sa vám ho predložiť; p. sa pred súdnu stolicu, pred tvár (božiu), pred obličajom (božím), pred Pána nebeského náb nechať sa súdiť Bohom: malo by bylo žiwot tento stratitj, ale w chrjchu umriti, pred sudnj stolicu se postawitj (SK 1697); obetugem tebe (Bože) wlastny stworeny twe, abich se pred obličegem twogim z radosty s nym postawity mohla (AgS 1708); o, když se stane, abych se pred twu twár postawil (ZP 1716); musy se gedenkaždj pred Pane nebeskeho postawjty (CS 18. st)
3. dostať sa, prejsť do stojacej polohy, vstať: angel Pane powstawil se a swetlo zaskwelo se w žalary (Le 1730); Kapka Jano mne ženu y syna tak powgazal a ležat nechal, že sem sotwj sa mohol hore postawit (L. SIELNICA 18. st)
L. mily bratre, teraz se postaw zmužilym a statecnim ritirem Kristowim (AgS 1708) buď zmužilý a statočný; (Kristus) ubohim se posztavil, bi nász bohatima szpravél (HPS 1752) spravil sa úbohým
F. politia židowska nikda se wjc k swemu stawu prwssjmu nenawrati a na nohy nepostawy (SP 1696) nespamätá sa, nevzchopí sa
4. kam, do čoho, ku komu/čomu dostaviť sa, prísť niekam; neny na ten czass mi mozne k vam se postavity (BOJANOVICE 1539 SLL); cechmistr každoročne k počtom ma se postawyti (CA 1750)
5. práv prísť, dostaviť sa, ustanoviť sa (napr. na súd) ako svedok al. obžalovaný: muoz toho wieznie wypustiti na geho czest, wedle prawa na postaweni a przygde-li potem a postawi se, swuoy slib wymienie (ŽK 1473); (Jakub Litvín) se na gisty cyl neb termin k rozeznanj rozepre nepostawil (RUŽOMBEROK 1601); gestli by byli lyde, ktery pred pocztywim prawom magj czyneni, tie se magi postawit okolo osme hodyni (ŠTÍTNIK 1610); ale y z poručnjky zawazat winneho gest obyčeg, aby se postawil (KoB 1666); cechmister každoročne k počtom ma se postawyti (CA 1750); Jakub Majer pred sl. magistrat postawiti se nechtel (PONIKY 1792)
L. p. sa k právu, na práve prísť na súd, byť na súde: ten spoluobiwatel wass k nassemu prawu se nepostawyl, gakz by nasseho potupowal prawa (ŽIAR n. H. 1578); v den zloženy chczeme sie osobnie na vassiem cztnem pravie postavitj (N. MESTO n. V. 1616 SLL)
6. proti komu, čomu, vystúpiť nepriateľsky proti niekomu, niečomu, dať sa do boja proti niekomu, niečomu: gestli by se nekterj z bratow chtel proti p. cechmistrowy powstawyti, takowy ma z cechy wiwrženy biti (CA 1609); (Norimberčania) o to prosily cýsara, aby gým opeť spowed naložil, a tak proty zlosťy se postawyl (PP 1734); Taurúm stiry mesyce powstawylo sa proti Ffrancuzum a dobywány držalo roku 1706 (KrP 1760); Hrabussičane s ozbrogenjmi rukami proti tomu se postawili (HRANOVNICA 18. st)
7. komu, čomu dať najavo nesúhlas, vzoprieť sa niekomu, niečomu: Jebuzegssti tak mocnemu krali, gaki bil Dawid, smele se powstawili a sprotiwili (MS 1749); (deti) nebudu sa obawaty y rodicum sa protiwity, postawity (SJ 1765); tam bjlj y farizeowe, uhlawni geho (Kristovi) nepritele, awssak žadni se gemu nepostawjl (CS 18. st)
8. za koho zastať sa niekoho; zaručiť sa za niekoho: za Ottlýk Giurgya tuto v nas a w Chocholneg dwa sa postawily, geden sedliak a druhy hostacžny (CHOCHOLNÁ 1612); Gezjss Krystus za nas se postawil (KK 1709)
9. (o rastlinách) vzmôcť sa, dorásť: nedopusti se žadneg lichwe tam pasty, žeby se hage postawily a zrostly (TRENČÍN 1675); gaczmenj, czo sa pozaorawalj, pekne sa postawilj (KOŠECA 1768)
10. ujať sa funkcie: czo se dotycže vržednyka, aby na geho mysto osoba hodnowerna postawiti se mohla (HLOHOVEC 1563); succedere in locum alterius: postawiti se na ginssé mjsto (KS 1763); -ovať sa ndk
1. k 2: prossyme tebe, raczyss služebniczu túto, ktera se pred tebe postawuge, milosrdenstwym twym obdariti (BAg 1585) kt. pristupuje; wolam k tobe, o, Bože, a neslississ mne, postawugi se, ale nehlediss na mne (COB 17. st)
F. pratelkino, nemocy težkeg sy nadobila, pro kteruzto prýčinu do chramu Pane prychaziss a pred twar bosku se powstawugess (AgS 1708) ideš prosiť; obraz geho (otca), kdiž gesste any zore se neznamenali, pred očj gemu (Telemachovi) se postawowal (PT 1796) zjavoval sa mu; p. sa na (v) odpor odporovať: tento zwrchupsany I. na zialohu Geho Welkomožnosti ziadnjm spusobem w odpor se nepostawuge (ILAVA 1637); gestly by se nassyel takowy, genz by tomuto dokonany na odpor se postawowal (ZÁBORIE 1714); lidy, kteri se Kristu y učeny geho na odpor postawugi (CA 18. st)
2. k čomu dodržiavať niečo: w swych rečech stala gsem, to same se y ninj wyhledawa od wys, aby ste rečj swych stalj a k smluwe se postawowalj (N. MESTO n. V. 1597) dodržiavali ju
3. (proti čomu) vystupovať nepriateľsky proti niekomu, niečomu, zaujímať negatívne stanovisko: žaden se nenachazel, ktery bi protiwko tomu (dohode) postawowal se (SLIAČE 1602); spurne sme se postawowaly a zle o wrchnosty mluwily (COB 17. st) správali sa; (učeň) aby ruku danim slibil panu cechmistrowy, že proti artikulum se postawowat nebude (CA 18. st E)
4. pre čo prikláňať sa k niečomu, stavať sa na obranu niečoho: pro ochraneny prawdy postawugem se (PP 1734)
5. zaujímať niekoho miesto al. postavenie, nastupovať po niekom: na zemreljch mjsto se postawugj ginj, kterj se namestkowe zowu (KoB 1666)
predstaviť dk
1. čo pred čo položiť, postaviť niečo pred niečo, umiestniť dopredu: sstyt swúg pred prsá predstawila (PT 1778); praeponere: předstawiti (PD 18. st)
2. čo komu postaviť niečo pred niekoho, predložiť: angel k nemu prissel, kteriž mu predstawil gjdlo skrz Abakuka werneho (PoP 1723-24)
L. p. pred oči koho komu ukázať, oboznámiť niekoho s niečím: pro ochraneňy prawdy postawugem se, aby od starodawneg prawdy odtržených nálezkuw neslussnosti swetu pred očy predstawyl a predstrel (PP 1734); pohan z hnewem zapálen, roskázal mučeny strassne nástroge doniest a pred očy chlapcza predstawit (PeP 1770)
3. adm čo komu, pred koho (o prosbe, žiadosti, žalobe ap.) predložiť, predostrieť; ukázať niekomu niečo (na kontrolu): ponewadž tedy (Petrus) predstawyl swedomy hore poznamenanych lydy, s teg pryčyny offeruge se mu laska (a) prizen meska (P. ĽUPČA 1660); tato pak žaloba predstawena wsseckemu cechu (LIPTOV 1763); mládenecz danú miel sobe práczy, kterú zytregssy den we sskole mussy predstawit (PeP 1770); predstawili sme wec tuto Geho Oswicenosti (DOMANIŽA 1773); aby sme mohli našu veliku krifdu pred mudrost a slavneho pana predložit a predstawit (ŽUPČANY 1784 LP); procese a žaloby prawnym tabulam a wrchnosti takeg saudneg se predstawa a predloža (NJ 1786-88)
4. koho komu/čomu, kde koho pred koho/čo, koho k čomu postaviť, predviesť niekoho pred niekoho, niečo, ukázať niekoho niekomu (kvôli oboznámeniu); adm úradne predviesť pred vrchnosť al. pred súd: 6. april byl Samueli bratanka sweho pred vrad y pred mesto predstawil a odawal mu tu čtwrtinu otce geho Jakuba Hanky (P. ĽUPČA 1608); swedkuw žadnich nepredstawili yak gedna, tak y druha stranka (NIŽNÁ 1635); (učňa) ma geho lehrmjstr wčas w poctiwem cechu predstawity z hodnowernjm swedomjm geho poctiweho rodu (CA 1636); Gežjss okolo 10. hodiny bil gest predstawen, wssechen krvavy, lidu (Le 1730); hned na rozkaz králówsky wywedeného Yózeffa s temnici oholili a s premeňenym oďewem predstawili ho pred krála (KB 1757); takowich swedkuw, ktery ten kontrakt w rukách maly a csitaly, predstawity mužem (PUKANEC 1767); za malo dny we wazbe držan y predstawen byl k súdu (PeP 1770)
L. nie toliko se hnewal, biwsse wssem k smichu predstaweni, ale duchowne také zwytezil (PeP 1771) vystavený na posmech; potom wjceg hressy ten, ktery gest ostatnim za priklad predstawenj (CS 18. st) daný ako príklad
5. koho čomu, nad kým/čím, v čom spraviť niekoho nadriadeným, predstaveným niekomu al. nej. spoločnosti, postaviť niekoho do čela: nech zaopátri král muža mudrého a opatrného y nech ho predstawj nad zemu egyptskú (KB 1757); to na wůli gruntownjch pánůw, na mudrem hospodarenj a officyrůw, který w statkoch predstawenj gsu, rjděný a wywolenj záležj (PH 1770); gest zapálená delnykúw pylnost od tych, ktery predstaweny bili nad pracowniki (PT 1778); ma tehdy sam magistrat gednoho comissara tomuto cechu predstawiti (CA 1782)
6. koho za čo (komu), koho na čo ustanoviť, určiť niekoho do nej. funkcie: tehože Gasspar Chalupku byl Dzuro Domko za tutora predgmenowanjm swjm sinom Tobiasowj a Stanowj do gegich zrostu predstawil (P. ĽUPČA 1597); Bůh mne za Adama a za hospodara a ssafara predstawil (SP 1696); sl. magistrat Johanesa Gyurkouskyho ze sluzby zložil a druheho draba na predesly drabsky plat predstawil a prigal (S. ĽUPČA 1737); nebśto mela čekat hnedky od počátku, když jsi predstavena všem lidem za Matku (ASL 1747); Klemens Dwanastý obzwlasstňe ale mladežy za patrona ho (Alojza) a zástupca predstawil (PiA 1782)
7. čo (komu) slovom al. obrazom vyložiť, popísať, zobraziť, vysvetliť: aby pobožnost rostla a upewňena byla, skrze tuto malu knjžku odpustky, zázraky predstawym (SPo 1690); bil take dawno skutek ten w starich figurach predstawen (KK 1709); wčil predstawyme od wyhodu Nemeckeg zemy Uherskú, Sedmohradskú, Slowenskú (zem) (KrP 1760); dlúho bi trwalo wssechni zázraki predstawiti; (Origenes) ged swého blúdu sladkosti swatého Pjsma ocukrowal a tak ho nepowedanjm predstawil (VP 1764)
8. komu čo (o poddanských povinnostiach) určiť, predpísať niekomu niečo: sahu nam predstavuju tak veliku, že predešle roky o jeden strevic vača saha nam bola predstavena (NAHÁČ 1786 LP)
9. čo čomu ukázať niečo ako hodnotnejšie: diabel celú prizni na to se usiluge, aby budúcjm wěcem prjtomné, nebeskjm zemské a wečnjm časné predstawěne byli (VP 1764); -ovať ndk
1. k 1 čo čomu, kam: ablativus latinský se gednako skončuge, budto se mu predstawuge ab, budte de (BZ 1749); praestruo: predstawugem, predbudugem; projectura: prjstressj, které pro déssť predstawugú (KS 1763); predstawnost gest částka reči, která giným slowům se predstawuge (DM 1780)
2. k 2: propono: predkládám, predstawugem (KS 1763); pokrmi slíbugeš wíná predstawugeš, ged nalíwáš (BN 1790)
L. pred očy misle dustogneho kneze Aarona ga predstawugem (MaS 1776) pripomínam
F. neukazug tweg mudrosti, kde geg ňepotreba, neb sytemu neosožy predstawowat chleba (GV 1755) o zbytočnej práci, nosiť drevo do lesa; kdo bližnimu z ňenawisti predstawuge siťi, gisťe k swemu zahanbeňi sam se do ňich chiti (GV 1755) kto druhému jamu kope, sám do nej spadne
3. k 3: žalobu pred slawny widiek predstawugem (LIPTOV 1760); utikame se k velkomožnemu panu, tak take k všemu sl. panstvu stolici Šarišskej k pomoženi v teto naši težobe, s poniženosti nasledujucim spusobem predstavujeme (OPINÁ 1793 LP)
4. k 4: zrkadlem preto sa (Panna Mária) biti prawy, že ona gako matka negčistegssa nas Panu Bohu w sameg sebe prednassa a predstawuge (MS 1749); kdyby se newygawil zloďég, pán domu predstawowat sa bude pred súdcu a prisahat bude, ze neroztáhel ruku na wec bljžnjho swého (KB 1758); mesto Helos, w kterem opitých sluchuw ditkam predstawowaly, žeby se opilstwa od mladosti warowaly (KrP 1760); repraesento: predstawugem, preukazugem (KS 1763); hle, muže wám predstawugem, od kterého mager gsem kúpil (PeP 1771); gedinku mogu pany sswegerinu Susannu Buzák, spoluobywatelkinu mesta pukanského, slawnému magistratu predstawugem (PUKANEC 18. st); wogák seba samého w wógne neprjtelom predstawowal (BlR 18. st) vystavoval sa proti nepriateľovi
5. k 5: Jejich Excelenciu Osviceneho p. Ošprmon Janoš krofa nam za dedičneho pana instaluvali a nam predstavuvali, aby sme uznavali (ZUBÁK 1760 LP)
6. k 6: ditkam mjm y manzelce meg za tutoruw a ochranczuw predstawugem panuw Caspara Chrena a Daniela Babkowskeho (ŽILINA 1648)
7. k 7: gakowich swedkuw w tegto knyze predstawugem, tých wlasne slowá nakratce po latinski wypisugem (PP 1734); preco wira a wula boska nam se na kaznach wiklada a predstawuge? (MS 1758); my richtár sme mu ze mlina nasseho žita daly ani nikoliw gak on predstawuge smety (PUKANEC 1769); gesste sa neskonaly dnowe mesa gedeny a už nam cirkew I. K. w dnessnem sw. ew. gako na negakem obraze predstawuge cely pust (KP 18. st)
8. koho komu vyzdvihovať niekoho nad niekým; čo čomu uprednostňovať niečo pred niečím: (Coster) totiž predstawuge smilstwo stawu swatemu manželskemu (WO 1670); (Abrahám) bohatich chudjm, zemanuw sedlákum, panuw poddanjm nikdi nepredstawowal, ale gedného každého rownjm spúsobem ctil a milowal (VP 1764)
9. zastavovať, pristavovať: sisto: zastawugem, predstawugem, zadržám (KS 1763); predstaviť sa dk
1. pred koho, čo postaviť sa pred niekoho, predstúpiť pred nej. vrchnosť: ponagprw síce prepitugem, ze nemuzem gsa ustanowiti a predstawiti (PUKANEC 1779); nech pride, nech sa predstawi pred nas y onen Holoffernes, negprednegssy a negwissi wudce wogska asirskeho (SQ 1781); (nový majster má) gedneho statecžniho messtana sobe za mediatora winaleznutj a prositj, skrze ktereho by se pred raddu ku obdrženj messtanstwa predstawil (CA 1782); Othona w tom ruchu pred cysare predstawity se mgela (MC 18. st)
L. p. sa pred oči koho komu zjavne sa niekomu ukázať: (opica) pred wssech pristoiczich očy se predstawila (PeP 1769); Judas wyssel proti neprjteli a smelo se gemu pred oči predstawyl (SJ 18. st)
2. komu ukázať sa niekomu, predviesť sa, uviesť svoje meno al. iné údaje o sebe: on pak aby se yako wlasny otecz ditkam predstawil (TURANY 1658); na geho mjsto muže se giny učitel uwesti a cyrkwy se predstawiti (SP 1696); (nový majster) ma se predne wisseg wrchnosty domáczeg predstawyti (CA 1701); gestly nekdy negaka takowá mátoha a strassidlo wám se predstawi, smele se wiptáwagte, kdo sy ty a odkud pricháziss (VP 1764) objaví sa; tehdi starcowé poručili gemu se predstawit (PT 1778)
L. sam Krystus za priklad w teto cnostj nam se predstawil (SP 1696) dal sa za príklad
3. komu zjaviť sa v predstavách niekomu, vybaviť sa niekomu: nekedy až tak zapleteny budess w wúli a mysli twég, taká mrákava se tebe predstawj, že wedet nebudess, čo činiti máss (BlR 18. st)
L. p. sa pred oči, na oči komu objaviť sa, vybaviť sa(v predstavách): na oči gému predstawila se reč Joba (ŽP 1788); pry tweg smrty predstawa sa ty pred očy misly tweg wssecky hhj (hriechy) celeho žiwota pachane (MiK 18. st)
4. čomu upadnúť do niečoho, podľahnúť niečomu neželateľnému: gá zgewnému nebezpečenstwj k hressenj gsem se predstawil (ŽP 1788); predstavovať sa ndk
1. k 1: s teg techdy prycziny znowu pred W. E. s mu zadostu a prozbu se predstawugi (TRENČÍN 1720); ponewadč lepssy čas nastal, pred tobe gse predstawugem (PeP 1771)
2. k 2: Gertrudis widela seba oďenú predstawowati sa Bohu z ňegaku sukňu (BlR 18. st)
L. winssugi teda, aby (občania) sobe od Pana Boha takowu (osobu) wyžadali, ktera by sa Pana Boha bala, ktera by se za príklad ginym predstawowala (B. BYSTRICA 1688 E) dávala sa za príklad
3. za koho vydávať sa za niekoho iného: kterj by se klamliwe za chromjch predstawowaly (TURIEC 1796)
4. zjavovať sa, prejavovať sa v inej podobe: lstiwé pokussenj pod spůsobem dobrého se predstawuge (MPS 1777); predstaviť si (sebe) dk čo vybaviť si v mysli niečo, urobiť si o niekom, niečom nej. predstavu: predstaw sobe pred twu misel ostatnu hodinu (GŠ 1758); predstawme sy te posmechy, ktere (Kristus) znassal w dome Kaifassowym; ani rozum čloweka sobe nič takoweho predstawit nemohel, čo by se nebezskemu blahoslawenstwy prirownat mohlo (SJ 1783; 18. st); predstawme si pred očy prweho otca Adama (MiK 18. st); predstavovať sebe ndk: dobre wiprawene swědomy gest, gestli we wssech wěcech Boha sobe predstawuge pred očy (SK 1697); (človek) obraz ukrižowaného Yežysse nech sebe pred oči predstawuge a tu newymlúwnu lásku w pamati nech opakuge (BlR 18. st)
uložiť dk
1. položiť na miesto, odložiť: kossik, do ktereho se huby jelenge uložili pre pana Wolneho (ŽILINA 1702); (poddaní sú povinní) zežaté zbozi do krizu ulozit, senno suche zhrabat a do kopi zložit (ILAVA 1751); uložili geg na kone a prinesli do dedini mrtweho a prosyli lydj, aby tomuto nesstastnemu za penjze a na prosbu hospodu a postel dali, snad by gesste mohl k žiwotu prygjti (RPo 1790)
2. usporiadať v istom poriadku: drsseli geden czeli grunt sedliaczki Jamrichousky tak reczeni tu w Nowaczech a w teito slawnei Nittrianskei stoliczi uloseni (NOVÁKY 1697); apte locare: dobre uložiti, sporádati (KS 1763); Pane, ulož a sporádag wssecky weci podlé wúli swég (BlR 18. st)
L. u. v mysli zapamätať si: vložil sem w mysly meg (SPa 1716)
3. umiestniť (osobu, telo) do vodorovnej polohy, na lôžko, na odpočinok, ap.: Abrahám na sedmi den pak swadebné sláwnosti, kdyžbi giž newesta geho skutečne w pokogiku uložena byla, ochotne wen z mesta se wibral (VP 1764); posteľ pripravená, do kteréj taká mladá nevesta mala biť naveki uložená (BR 1785); pozatim na nj tažoba prissla a mdloba, tehdy swedek y z druhu pomocy z kupela gj wen wzala, uložila lehnutj (PUKANEC 1787); kdiž ťelo na odpočjnek uloži, nech zaspj; prwe než spat gidess a kdiž udeláss znamenj križa sw., telo na postelce stydliwe ulož (BlR 18. st)
L. u. do hrobu pochovať: Renait do hrobu mal biť uložen (BR 1785); dnesneho dne stanul ten Spasitel, ktereho hrichi nase do hrobu ulozili (SJ 18. st) kt. pre nás zomrel
4. (o peniazoch) odložiť na bezpečné miesto: geslyže by penjze mu uložené byli, da za swúg žiwot, čokolwek by od ňeho žádali (KB 1757)
5. prikázať, nariadiť, ustanoviť: a gestli by to russili, czoz su obrmanowe aneb gednaczy mezy nimi vlozyli, yakz prawo gest s rychtarzem a z bozeyniky, ti strati za to gednani porussene swu ruku (ŽK 1473); druhy artykul vlozyly, ktery by kolwek hubyl czesty, mosty anebo wody wyrazal, na ktereho by se kolwek dosweczylo, tu ze zwrchumenowanu poenu ma trestan byty (P. ĽUPČA 1579); gest vloženo, aby swonik y rano v trety y weczer pro pace zwonil (ŠTÍTNIK 1610); neprestupug cýluw starých, kteréž vložily otcowe twogj (SPa 1716); exactiones facere: platy uložiti, spjsowati (WU 1750); ponjžene prosym, Pane, ulož konec mym zlosťam, nebo yá gym žádny konce neukládám (BlR 18. st)
L. u. na hlavu uvaliť: bohovia giné úpadki na hlawi nasse uložili (PT 1778)
6. zanechať: ulož zmatky a rozbroje, dej žádaného pokoje (RL 1604); u. sa dk
1. umiestniť sa do vodorovnej polohy, ľahnúť si: když pak ženy gegych porodily, hnedky do práce wstaly a mužowe gegych namisto rodyček do postely se uložily (KrP 1760); prjklad o gistém člowěku, který se natruc do koži howadzeg wečer zdráwý zakrútil a vložil (ŠkD 1775)
L. u. sa k počinku na odpočinok: na noc, když sa k počinku uložiss (SN 1772); u. sa na miesto pokoja svojho uložiť sa na večný odpočinok: když pry geg smrty, Ježjss, geg syn, ukázal se rkuce, matka, rostrhni puta swe, uloss se zas na mjsto pokogu sweho, prindi a nemesskag (SJ 18. st)
2. usadiť sa niekde: syn Daniss, ktery se zatim do Trencžina prestiehoval a uložel (TRENČÍN 1679); u. si, sebe dk rozkázať si niečo vykonať: prysahal sem y uložil sem sebe, že budem zachowáwat súdi sprawedlnosti twég (BlR 18. st)