Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

sebavedomý príd. kt. si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: s. človek; s-é správanie, s-á odpoveď;

sebavedome prísl.: s. sa správať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sebavedomý; sebavedome prísl.

hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

2. p. veľkolepý, nádherný 1


istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý


sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistýistý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšenýpovýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sebavedomý príd.

1. ktorýsebavedomie, je si vedomý vlastnej hodnoty, sily, dôležitosti, hrdý, sebaistý: s. človek; [Magda] sebavedomá a hrdá, premeriava Baláňa očami plnými nenávisti. (Tim.); zámožní a sebavedomí obyvatelia (Vans.); s. národ (Štúr);

2. prezrádzajúci sebavedomie, vnútornú istotu: s-é správanie, vystupovanie; s. výraz tváre (Jégé); s-á odpoveď (Hruš.); V jeho hlase cítim sebavedomú istotu dieťaťa. (Fig.) Je to trúfnosť odpovedať na otázku sebavedomými slovami. (Zúb.);

sebavedome prísl. hrdo, sebaisto: s. sa správať; s. sa usmievať; sebavedome si vykračoval (Jégé); s. vystupovať (Karv.); Zablysli sa jej oči sebavedome. (Tim.)

Morfologický analyzátor

sebavedomý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) sebavedomý; (bez) sebavedomého; (k) sebavedomému; (vidím) sebavedomého; (o) sebavedomom; (so) sebavedomým;

(štyria) sebavedomí; (bez) sebavedomých; (k) sebavedomým; (vidím) sebavedomých; (o) sebavedomých; (so) sebavedomými;


(jeden) sebavedomejší; (bez) sebavedomejšieho; (k) sebavedomejšiemu; (vidím) sebavedomejšieho; (o) sebavedomejšom; (so) sebavedomejším;

(štyria) sebavedomejší; (bez) sebavedomejších; (k) sebavedomejším; (vidím) sebavedomejších; (o) sebavedomejších; (so) sebavedomejšími;


(jeden) najsebavedomejší; (bez) najsebavedomejšieho; (k) najsebavedomejšiemu; (vidím) najsebavedomejšieho; (o) najsebavedomejšom; (s) najsebavedomejším;

(traja) najsebavedomejší; (bez) najsebavedomejších; (k) najsebavedomejším; (vidím) najsebavedomejších; (o) najsebavedomejších; (s) najsebavedomejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) sebavedomý; (bez) sebavedomého; (k) sebavedomému; (vidím) sebavedomý; (o) sebavedomom; (so) sebavedomým;

(dva) sebavedomé; (bez) sebavedomých; (k) sebavedomým; (vidím) sebavedomé; (o) sebavedomých; (so) sebavedomými;


(jeden) sebavedomejší; (bez) sebavedomejšieho; (k) sebavedomejšiemu; (vidím) sebavedomejší; (o) sebavedomejšom; (so) sebavedomejším;

(štyri) sebavedomejšie; (bez) sebavedomejších; (k) sebavedomejším; (vidím) sebavedomejšie; (o) sebavedomejších; (so) sebavedomejšími;


(jeden) najsebavedomejší; (bez) najsebavedomejšieho; (k) najsebavedomejšiemu; (vidím) najsebavedomejší; (o) najsebavedomejšom; (s) najsebavedomejším;

(štyri) najsebavedomejšie; (bez) najsebavedomejších; (k) najsebavedomejším; (vidím) najsebavedomejšie; (o) najsebavedomejších; (s) najsebavedomejšími;


ženský rod

(jedna) sebavedomá; (bez) sebavedomej; (k) sebavedomej; (vidím) sebavedomú; (o) sebavedomej; (so) sebavedomou;

(tri) sebavedomé; (bez) sebavedomých; (k) sebavedomým; (vidím) sebavedomé; (o) sebavedomých; (so) sebavedomými;


(jedna) sebavedomejšia; (bez) sebavedomejšej; (k) sebavedomejšej; (vidím) sebavedomejšiu; (o) sebavedomejšej; (so) sebavedomejšou;

(štyri) sebavedomejšie; (bez) sebavedomejších; (k) sebavedomejším; (vidím) sebavedomejšie; (o) sebavedomejších; (so) sebavedomejšími;


(jedna) najsebavedomejšia; (bez) najsebavedomejšej; (k) najsebavedomejšej; (vidím) najsebavedomejšiu; (o) najsebavedomejšej; (s) najsebavedomejšou;

(štyri) najsebavedomejšie; (bez) najsebavedomejších; (k) najsebavedomejším; (vidím) najsebavedomejšie; (o) najsebavedomejších; (s) najsebavedomejšími;


stredný rod

(jedno) sebavedomé; (bez) sebavedomého; (k) sebavedomému; (vidím) sebavedomé; (o) sebavedomom; (so) sebavedomým;

(tri) sebavedomé; (bez) sebavedomých; (k) sebavedomým; (vidím) sebavedomé; (o) sebavedomých; (so) sebavedomými;


(jedno) sebavedomejšie; (bez) sebavedomejšieho; (k) sebavedomejšiemu; (vidím) sebavedomejšie; (o) sebavedomejšom; (so) sebavedomejším;

(dve) sebavedomejšie; (bez) sebavedomejších; (k) sebavedomejším; (vidím) sebavedomejšie; (o) sebavedomejších; (so) sebavedomejšími;


(jedno) najsebavedomejšie; (bez) najsebavedomejšieho; (k) najsebavedomejšiemu; (vidím) najsebavedomejšie; (o) najsebavedomejšom; (s) najsebavedomejším;

(tri) najsebavedomejšie; (bez) najsebavedomejších; (k) najsebavedomejším; (vidím) najsebavedomejšie; (o) najsebavedomejších; (s) najsebavedomejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

sebavedomý: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor