schystať dok. hovor. pripraviť (význ. 1, 2), prichystať: s. večeru; s-né šatstvo
// schystať sa: s. sa na cestu
schystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok.
schystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.
pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu
2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio
p. aj pustiť sa 1
3. p. zosobášiť sa
pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal
2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie
3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí
schystať p. pripraviť 1
schystať sa p. pobrať sa 1
schystať, -á, -ajú dok. (čo) pripraviť, prichystať, nachystať: Schystaj mu teplejší kabát. (Ráz.) Večeru museli schystať dievky. (Laz.) Nemá všetko na. svadbu schystané. (Tim.)
|| schystať sa (bezpredm., na čo i s neurč.) pripraviť sa, prichystať sa: Schystaj sa, pôjdeme na jelene. (Mor.) Sám sa schystal na sobáš. (Taj.) Zobrali sa k Ďurovi, kým mladí schystajú sa na cestu. (Tim.) Schystajte sa prijať smrť. (Fel.)
schystať dk čo pripraviť, prichystať niečo: trebat nam swetla schystaty, neb tma bywa w nocy (PoP 1723-24); mecitim host poručil schistat wečeru (PeP 1771); gistímu malárowi sťestj nechcelo slúžiťi, wšecki gakéhokolik spúsobu obrazi, ktere on schistal, od každého bili zapowrhuwané (BU 1795); -ávať ndk: kdiss hospodu obetugú, hrob zagiste schistáwagu (PeP 1771); wsudi kment po dwakrát farbeny, z diwnú yassnostu zchistáwagú (PT 1778); schystať sa dk pripraviť sa, vystrojiť sa: meczitim Petr w tem spúsobe zetrwáwal gak prwemu udereny se byl schistal temer za dobru sstwrthodiny (PeP 1770); k dokazany a k odpowedy protiwneg se schistal a pristrogil (NJ 1785-88); -ávať sa ndk: zeme potrebnym teplem slnka ku hognému plodeny lybežnég chuti pokrmúw gse zchistáwagj; sčesty neschistawá se z násilym (PT 1778)