schovať, -á, -ajú dok. (čo, koho kam) dať do úkrytu, ukryť, skryť, prekryť: Majetok bol starostlivo schovaný. (Tomašč.) Príhoda je schovaná v kútiku duše. (Jégé) Kľúč schoval do vačku. (Vaj.)
● kniž. s. hlavu do piesku (ako pštros) nechcieť vidieť nebezpečenstvo; bibl. s. meč do pošvy prestať bojovať, útočiť, napádať niekoho;
nedok. i opak. schovávať, -a, -ajú
|| schovať sa skryť sa, ukryť sa, zájsť do úkrytu: Pred koledou sa schová, ujde z domu. (Taj.) Jonáš sa schoval za krík. (Fig.) Ušla sa schovať do chaty. (Bedn.); slnko sa schovalo za mraky, za hory zašlo; Najradšej by sa schoval pod zem (Chrob.) od hanby.
● môže, musí sa s. pred niekým druhý ho prevyšuje vedomosťami, schopnosťami;
nedok. i opak. schovávať sa
schovávať, schovávať sa p. schovať, schovať sa