schopný príd. kt. má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho: s. človek, byť mimoriadne s., s. odporu, odporovať, s. na všetko;
schopne prísl. zried.;
schopnosť -i ž.: duševné s-i, organizačná s., preceňovať svoje s-i, s. predvídať; manévrovacia s. automobilu
nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť • vloha (obyč. mn. č.) • talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na reči • schopnosť: rozvíjať svoje schopnosti • dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu • duch: mať básnického ducha • zastar. pochop • kniž. múza: hudobná múza
predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že… • požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyne • očakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrý • danosť • vloha • schopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnosti • výpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtoch • zastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)
2. p. domnienka
schopnosť vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho: rozvíjať svoje schopnosti • nadanie: nadanie na matematiku, na reči • talent: hudobný talent • vloha (obyč. mn. č.): umelecké vlohy • dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu
schopný, 2. st. -nejší príd. (čoho, na čo, s neurč.) majúci vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho, spôsobilý na niečo, súci: s. človek, s. pracovník, s. žiak; s. boja; s. vykonať, dokázať, naučiť sa niečo; mimoriadne, neobyčajne s., menej s.; s. na vojenskú službu; s. na všetko, s. všetkých obetí; Jonáš nebol schopný preriecť ani slova (Laz.) nemohol. Nie sú schopní slova (Ráz.-Mart.) nič povedať. Bol schopný duelovať sa iba preto, aby sa čas minul (Jégé) vystalo to z neho. Nebol by schopný ublížiť ani muche. (Vám.) Výsmechy, akých ona nebola nikdy schopná. (Jil.);
schopnosť, -ti ž. vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho, spôsobilosť, nadanie: telesné, duševné s-i, rozumová, pracovná s., umelecká, tvorivá s., organizačné s-i; vrodená, nadobudnutá s., individuálne s-i; vyjadrovacie, rečové s-i; skryté s-i, s. vidieť podstatu vecí (Štef.); nadobudnúť nejakú s., rozvíjať svoje s-i, preceňovať svoje s-i; podľa svojich s-í (napr. vykonávať niečo); hodnotiť niekoho podľa jeho s-í; odb. výrobná s.; s. materiálu (napr. izolačná); rozpúšťacia s. vody, zlučovacia s. prvkov
(jedna) schopnosť; (bez) schopnosti; (k) schopnosti; (vidím) schopnosť; (hej) schopnosť!; (o) schopnosti; (so) schopnosťou;
(tri) schopnosti; (bez) schopností; (k) schopnostiam; (vidím) schopnosti; (hej) schopnosti!; (o) schopnostiach; (so) schopnosťami;