Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

schopný príd. kt. má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho: s. človek, byť mimoriadne s., s. odporu, odporovať, s. na všetko;

schopne prísl. zried.;

schopnosť -i ž.: duševné s-i, organizačná s., preceňovať svoje s-i, s. predvídať; manévrovacia s. automobilu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
schopný; schopne prísl.; schopnosť ‑i ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematikšikovnýschopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógomgeniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťarodený: rodený obchodníkzastar.: obdarenýobdarovaný (Vajanský)


perspektívny ktorý má perspektívu, s ktorým sa ráta do budúcnosti; zameraný na budúcnosť (op. bezperspektívny, neperspektívny) • nádejnýsľubný: perspektívny, nádejný, sľubný športovec, vedec; perspektívny, sľubný začiatokschopnývývojaschopný: schopný, vývojaschopný pracovník, výskum; výhľadový, dlhodobý: perspektívne, výhľadové, dlhodobé plány


schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopnýzručnýzastaráv. oberučnýexpr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievkasúcišikovnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženubystrý (rozumovo schopný): bystrý študenttalentovanýnadaný: talentovaný, nadaný herecperspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedecobratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodníkpodnikavýakcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektívzdatnýživotaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopnýpovolanýkniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosťpotentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž


súci 1. ktorý sa na niečo hodí; ktorý má potrebné vlastnosti, predpoklady na niečo • vhodný: kabát ešte súci, vhodný na nosenieschopnýdobrý: schopný, dobrý žiakkniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na takú prácurúčihovor.: šikovnýakurátny (na všetko súci): šikovná, akurátna nevestaobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (súci do roboty, manuálne schopný): obratný, zručný remeselník; oberučná, kaľavná dievkaživotaschopnýzdatný (s dobrými psychickými al. telesnými predpokladmi): životaschopný človek, zdatný odborníkhovor. zastar. onakvý: on je onakvejší mládenec ako brat

2. p. pekný 1


šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

2. p. dobrý 2, pekný 1


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sabohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnúfraz. expr. stavať sa na nohyzveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďujepozdvihovať sapovznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastaťnarastaťzväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalitarozmáhať sarozširovať sašíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširujesilnieťrásť: silnie, rastie južný vetríkmohutnieťmocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieťkniž. intenzívnieťdužnieťdužieť: porast duž(n)iestupňovať savystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveďbyť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

schopný, 2. st. -nejší príd. (čoho, na čo, s neurč.) majúci vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho, spôsobilý na niečo, súci: s. človek, s. pracovník, s. žiak; s. boja; s. vykonať, dokázať, naučiť sa niečo; mimoriadne, neobyčajne s., menej s.; s. na vojenskú službu; s. na všetko, s. všetkých obetí; Jonáš nebol schopný preriecť ani slova (Laz.) nemohol. Nie sú schopní slova (Ráz.-Mart.) nič povedať. Bol schopný duelovať sa iba preto, aby sa čas minul (Jégé) vystalo to z neho. Nebol by schopný ublížiť ani muche. (Vám.) Výsmechy, akých ona nebola nikdy schopná. (Jil.);

schopnosť, -ti ž. vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho, spôsobilosť, nadanie: telesné, duševné s-i, rozumová, pracovná s., umelecká, tvorivá s., organizačné s-i; vrodená, nadobudnutá s., individuálne s-i; vyjadrovacie, rečové s-i; skryté s-i, s. vidieť podstatu vecí (Štef.); nadobudnúť nejakú s., rozvíjať svoje s-i, preceňovať svoje s-i; podľa svojich s-í (napr. vykonávať niečo); hodnotiť niekoho podľa jeho s-í; odb. výrobná s.; s. materiálu (napr. izolačná); rozpúšťacia s. vody, zlučovacia s. prvkov

Morfologický analyzátor

schopný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) schopný; (bez) schopného; (k) schopnému; (vidím) schopného; (o) schopnom; (so) schopným;

(traja) schopní; (bez) schopných; (k) schopným; (vidím) schopných; (o) schopných; (so) schopnými;


(jeden) schopnejší; (bez) schopnejšieho; (k) schopnejšiemu; (vidím) schopnejšieho; (o) schopnejšom; (so) schopnejším;

(štyria) schopnejší; (bez) schopnejších; (k) schopnejším; (vidím) schopnejších; (o) schopnejších; (so) schopnejšími;


(jeden) najschopnejší; (bez) najschopnejšieho; (k) najschopnejšiemu; (vidím) najschopnejšieho; (o) najschopnejšom; (s) najschopnejším;

(dvaja) najschopnejší; (bez) najschopnejších; (k) najschopnejším; (vidím) najschopnejších; (o) najschopnejších; (s) najschopnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) schopný; (bez) schopného; (k) schopnému; (vidím) schopný; (o) schopnom; (so) schopným;

(štyri) schopné; (bez) schopných; (k) schopným; (vidím) schopné; (o) schopných; (so) schopnými;


(jeden) schopnejší; (bez) schopnejšieho; (k) schopnejšiemu; (vidím) schopnejší; (o) schopnejšom; (so) schopnejším;

(dva) schopnejšie; (bez) schopnejších; (k) schopnejším; (vidím) schopnejšie; (o) schopnejších; (so) schopnejšími;


(jeden) najschopnejší; (bez) najschopnejšieho; (k) najschopnejšiemu; (vidím) najschopnejší; (o) najschopnejšom; (s) najschopnejším;

(tri) najschopnejšie; (bez) najschopnejších; (k) najschopnejším; (vidím) najschopnejšie; (o) najschopnejších; (s) najschopnejšími;


ženský rod

(jedna) schopná; (bez) schopnej; (k) schopnej; (vidím) schopnú; (o) schopnej; (so) schopnou;

(štyri) schopné; (bez) schopných; (k) schopným; (vidím) schopné; (o) schopných; (so) schopnými;


(jedna) schopnejšia; (bez) schopnejšej; (k) schopnejšej; (vidím) schopnejšiu; (o) schopnejšej; (so) schopnejšou;

(štyri) schopnejšie; (bez) schopnejších; (k) schopnejším; (vidím) schopnejšie; (o) schopnejších; (so) schopnejšími;


(jedna) najschopnejšia; (bez) najschopnejšej; (k) najschopnejšej; (vidím) najschopnejšiu; (o) najschopnejšej; (s) najschopnejšou;

(dve) najschopnejšie; (bez) najschopnejších; (k) najschopnejším; (vidím) najschopnejšie; (o) najschopnejších; (s) najschopnejšími;


stredný rod

(jedno) schopné; (bez) schopného; (k) schopnému; (vidím) schopné; (o) schopnom; (so) schopným;

(tri) schopné; (bez) schopných; (k) schopným; (vidím) schopné; (o) schopných; (so) schopnými;


(jedno) schopnejšie; (bez) schopnejšieho; (k) schopnejšiemu; (vidím) schopnejšie; (o) schopnejšom; (so) schopnejším;

(štyri) schopnejšie; (bez) schopnejších; (k) schopnejším; (vidím) schopnejšie; (o) schopnejších; (so) schopnejšími;


(jedno) najschopnejšie; (bez) najschopnejšieho; (k) najschopnejšiemu; (vidím) najschopnejšie; (o) najschopnejšom; (s) najschopnejším;

(tri) najschopnejšie; (bez) najschopnejších; (k) najschopnejším; (vidím) najschopnejšie; (o) najschopnejších; (s) najschopnejšími;

schopný príd kt. má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho: kat na te cele ceste k libanj, pripigenj, k posluhuwanj dosti schopny byl mv 1676; Andreas Erdely negsuce k opatrowani takeg zeme schopny žilina 1701; Anglowe gsu schopny a obratny, parsonu pekneho krp 1760; muži genž teprw onekdi k duchownému stawu prikročili, na wssetky duchowné službi schopnegssy byli vp 1764;
-e prísl: ranné dobre predsewzeti začasto opakug, z gednych čnosti k druhim čnostam si schopňe poskakug gv 1755; prompte: schopňe, ochotňe ap 1769;
-osť ž vôľa, ochota vykonať niečo: argutiae dogitorum: chytrost, schopnost rozumu wu 1750; leňiwy s trusem wolowym kamenowan bywa, proto do žadneg roboty schopnosti nemiwa gv 1755

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor