schodisko rad stupňov na vystupovanie al. zostupovanie • schodište: hlavné, zadné schodisko, schodište • schody: pohyblivé schody, ísť dolu schodmi
schody p. schodisko
schod, -u m. stupeň na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho;
obyč. v mn. č. schody schodište: Alina utekala dolu schodmi. (Jégé) Bral schody po štyri (Žáry) preskakoval štyri odrazu. Úzke kamenné schody viedli do polovice veže. (Vaj.); drevené s-y; vylámané schody na chór (Vans.); Vystupovali točivými schodmi. (Jaš.); strmé s-y; pohyblivé s-y mechanicky sa pohybujúce (napr. v podzemnej železnici); ísť hore, dolu s-mi, vystupovať, vybehnúť, zostupovať po s-och; zbehnúť, zisť dolu s-mi; spadnúť, zhodiť niekoho zo s-ov; Vyletel bočnými schodmi (Vaj.) rýchlo po nich vybehol. Ledva som stačil za ním dolu kľukatými schodmi. (Tomašč.) Pri dverách je schod na šop. (Šolt.);
schodový príd.: s-é zábradlie na schodoch; stav. s-á klietka na vynášanie materiálu;
schodík, a, schodíček, -čka, schodok1, -dku (obyč. v mn. č. schodíky, schodíčky, schodky) m. zdrob. expr.
(jeden) schod; (bez) schodu; (k) schodu; (vidím) schod; (hej) schod!; (o) schode; (so) schodom;
(dva) schody; (bez) schodov; (k) schodom; (vidím) schody; (hej) schody!; (o) schodoch; (so) schodmi;