Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

schod -u/-a mn. I -dmi m.

1. stupeň na vystúpenie al. zostúpenie

2. iba mn. schody -ov rad takých stupňov, schodisko1: strmé, pohyblivé s-y, ísť hore s-mi, zbehnúť po s-och;

schodový príd.: s-é zábradlie;

schodík -a, schodíček -čka m. zdrob.;

schodisko2 -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
schod ‑u/‑a mn. I ‑dmi m.; schodový

schod -du/-da pl. N -dy I -dmi/-dami m.

schod vodorovný výstupok s hranou tvoriaci pravý uhol na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho: drevené schody; za dverami je jeden schodstupeň: stupne vedúce na tribúnustúpadlohovor. stúpačka (plošinka slúžiaca ako schod, napr. na aute, vlaku): viezol sa na najspodnejšom stúpadle vlakustupaj: stupaj kočastupienok: vystúpiť o stupienok vyššiezastaráv. stupka (Šoltésová)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

schod, -u m. stupeň na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho;

obyč. v mn. č. schody schodište: Alina utekala dolu schodmi. (Jégé) Bral schody po štyri (Žáry) preskakoval štyri odrazu. Úzke kamenné schody viedli do polovice veže. (Vaj.); drevené s-y; vylámané schody na chór (Vans.); Vystupovali točivými schodmi. (Jaš.); strmé s-y; pohyblivé s-y mechanicky sa pohybujúce (napr. v podzemnej železnici); ísť hore, dolu s-mi, vystupovať, vybehnúť, zostupovať po s-och; zbehnúť, zisť dolu s-mi; spadnúť, zhodiť niekoho zo s-ov; Vyletel bočnými schodmi (Vaj.) rýchlo po nich vybehol. Ledva som stačil za ním dolu kľukatými schodmi. (Tomašč.) Pri dverách je schod na šop. (Šolt.);

schodový príd.: s-é zábradlie na schodoch; stav. s-á klietka na vynášanie materiálu;

schodík, a, schodíček, -čka, schodok1, -dku (obyč. v mn. č. schodíky, schodíčky, schodky) m. zdrob. expr.

schod m
1. zostupovanie niekam, do niečoho: demeaculum: podzemny cesta, schod, podzemné choďenj (KS 1763); arrugia: schod do bane (LD 18. st)
2. (o mesiaci) úbytok: tohože roku pomaly, ale často kapalo drobne dobičatko swyn, a to nagwjce na schoze mesyce (RUŽOMBEROK 1702); chléb péci lepe mnohem gest, kdy mesyc roste nežly na schodu (MT 17. st); len sgaty ge dobre w aprili na schode, na nowe kdy ho sege, weliky biwa (RN 17.-18. st); minuente luna: na schodu; anaphora: opakowani schod slúnka anebo wychod (KS 1763); ugarky na splni sgete weksse budu, menssge ale na schode (PR 18. st)
3. stupeň na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho: gradus: schod, stupeň; scalmorum duorum navicula: lodička, hagowček dwúch schodúw (KS 1763);
x. pren tento gest prwny schod k spaseňú (BlR 18. st) prvá fáza
4. obyč. pl rad stupňov, schodište: gedna komora nižšia wetsj gest nezli komora hornj, do kterej po schodiech se chodj (TRENČÍN 1589); owsa pod schodom w suseku (LIETAVA 1612); Pawel Spiwowsky biežel dolu schodamy (SKALICA 1675); pred schodom, kterym se na dom chody, gest letnycžek podly (NEMŠOVÁ 1691); murary powinný budu gesste dwuch towarissow k sobe prigat a naležite stawany wssecko s pawlaču y ze schody wistawit (M. KAMEŇ 1730)
L. krútený, lámaný, slimákový s., krútené s-y, okrúhle s-y točité schodište: nanowe budowany kruteny schod (s. l. 1660); cochlea 2 gradum: kruteny schod (PG 1656); po schodech a krutenych schodech wstupuge se na wissy staweny (OP 1685); strany zchoduw krucenych, zchwalnie sem stupnie očital, a tak nachazy se gych w počtje no 34; pre kruceny zchod dal sem mur wylamat a od teg piwničky pod kaplu žrydlo sem dal odebratj (DUBNICA n. V. 1722); na powalu ge zchod lamany (BYSTRIČKA 1742); inversurae: okruhle schodi; testudineus gradus: slimákowy schod (KS 1763)
5. geogr dielec na stupnici, stupeň, 360. diel rovnobežky, poludníka: každa obruč delj se, nech welka gest aneb mala, na 360, try sto a ssedesat shoduw aneb stánek, každý shod na 60 minuty, každemu shodu mýl zeme (KrP 1760); -ný príd k 1: na noweg branie na schodnie dwere duplowane y plech nowy dal sem vrobyty a pribity (ZVOLEN 1651); tritus meabilis: schodný (PD 18. st); -ík, -ek dem k 3, 4: ony pak prawe toho czasu, kdj Zachar schodikom prawe hore ssiel, w ten czas luczjli na schod, ze hned doska schoda spadla (KRUPINA 1643); schodek z operadlom (DUBNICA n. V. 1720); w sklepe aneb w spižgerni, do ktereg po schodjkoach se ide (L. MIKULÁŠ 1770)
F. pripraviť si s-y do neba zabezpečiť si nebeskú slávu: gdo sa za vdovi zastane gako pan Selmecy, takovi sebe nagpefnegssi schodki do niebe pripravi (LADCE 1772)

Schod_1 Schod Schod_2 Schod
schod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) schod
G (bez) schodu
G (bez) schoda
D (k) schodu
A (vidím) schod
L (o) schode
I (so) schodom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) schody
G (bez) schodov
D (k) schodom
A (vidím) schody
L (o) schodoch
I (so) schodmi
I (so) schodami

Zvukové nahrávky niektorých slov

hore schodmi, otvoril dvere l'escalier, ouvrit la porte
na schody, ale som sur les marches, mais je
po sto päťdesiatich schodoch après cent cinquante marches
sa na prvé schody sur les premières marches
schody, ale som ho les marches, mais je l'
teda čakal na schodoch attendait donc sur les marches
viacerých prirodzených schodoch, ktoré plusieurs marches naturelles, qui
zostúpil ešte o dvadsať schodov descendit vingt marches encore
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu