schýliť -i -ľ! dok. skloniť, ohnúť, nachýliť: s. hlavu; s-ená postava;
pren. niet kde hlavu s. nemať kde si odpočinúť i fraz. nemať byt, domov;
nedok. schyľovať
// schýliť sa dok.
1. skloniť sa, ohnúť sa, nachýliť sa: s. sa k stolu, k zemi
2. (o čase) priblížiť sa k nejakej hranici, zmene ap.: deň sa s-l ku koncu;
nedok. schyľovať sa: neos. s-je sa na dážď
schýliť -li -lia schýľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
schýliť sa -li sa -lia sa schýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
schýliť1 p. nakloniť 1
schýliť2 p. skloniť
skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavu • sklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečka • nakloniť • nachýliť • nahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekať • ohnúť • zohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prút • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telo • zvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok voza • poskláňať • poschyľovať (postupne, jeden za druhým)
zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota
2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia
chýliť, -i, -ia nedok. (čo) nahýnať, kloniť, nakláňať: ch. hlavu;
dok. schýliť
|| chýliť sa (k čomu) nakláňať sa, skláňať sa, schyľovať sa: strom sa chýli k zemi; slnko sa chýli k západu zapadá; práca sa chýli ku koncu; starec sa chýli k hrobu; deň sa chýli (Tim.) končí sa; neos. chýli sa k večeru, k noci nastáva večer, noc; chýlilo sa k vojne hrozila vojna;
dok. schýliť sa
schýliť, -i, -ia dok. (čo) zohnúť, nakloniť, nachýliť: Nahrbený, s hlavou schýlenou, tmolil sa po záhrade. (Zgur.) Hlávku schýlila nabok. (Ondr.); pren. Obzerali sa, kde by na noc hlavy schýlili (Hor.) kde by prenocovali;
|| schýliť sa
1. zohnúť sa, nakloniť sa, nachýliť sa: Schýlila sa za jahodami. (Záb.) Marka schýlila sa ku stolu. (Tim.) Schýlila sa nad neho a bozkala ho. (Skal.); pren. Než sa jeden rôčik schýli ... (Hviezd.) uplynie. Deň schýli sa (Botto) skončí sa-
2. zastar. uchýliť sa: Medzi druhov svojich sa schýliť. (Kal.);
nedok. schyľovať sa
schyľovať, -uje, -ujú nedok. (čo) nakláňať, zohýnať, nachyľovať: s. hlavu; s. chrbát;
|| schyľovať sa
1. nakláňať sa, zohýnať sa: Dolina sa lomí, schyľuje. (Ondr.)
2. (k čomu) blížiť sa (v čase), nastávať, chýliť sa: Schyľovalo sa k ránu. (Hor.) Pomaly sa schyľovalo k zime. (Fig.) Schyľuje sa k búrke. (Král.) Jarný deň sa schyľoval ku koncu. (Zgur.) Schyľovalo sa k vojne. (Hor.) Slnce k horám sa schyľovať začalo (Kal.) zapadalo. Začalo sa schyľovať k večeru (Zúb.) zvečerievať sa; pren. Schyľovali sa k hrobu (Švant.) blížili sa k smrti;
schýliť dk čo zohnúť, nachýliť, skloniť smerom dolu niečo: prewratili smisl swug a schilili očy swé, aby newiďeli nebe (SK 1697); potem plawci, nakolko mohli tela swé zchilyt, žebi od nepritelúw nebili poznany (PT 1778); Achab rozrezal rucho swe a zinkamj swe tielo prepasal y postil se schiljwse hlawu swu (Káz 18. st) F. mať kde hlavu s. mať kde bývať: kupyl Jancsowy duomok, aby mal kde hlawu schylyty (ŽIAR n. H. 18. st); schyľovať ndk: propendeo: nachylugem se, schylugem; summito: znižugem, schylugem, dolú pússťám (KS 1763); schýliť sa skloniť sa: Andrass Ambrussow neyprw uhodil Dudaczka wolagakim kolkom, takze se k zemy schilil (ILAVA 1651); Gežiss rekl gim: kdož z was gest bez hrichu, negprw hod na ny kamenem a opet zhiliw se a psal na zemy (Le 1730); x. pren pregdeme prez twú zem, obecnú cestu prígdeme, neschylime se any na prawú, any na lewú stranu (KB 1757) neodbočíme; schyľovať sa ndk 1. skláňať sa, zohýnať sa: hlawu o wrchnj podwog abis newrazil, dolu se schilug (KoB 1666); x. pren negblahoslawenegssa Maria Panna občerstweni wssem tym prinassa, kteri se pod tuoňu geg schilugu a utikagu (MS 1749) uchyľujú sa; protož zachowáwagte a čiňte to, čo prikazuge wám P. Búh, neschylúgte se any na prawú, any na lewú stranu (KB 1757) nevybočujte 2. k čomu približovať sa k nej. hranici: duše má byla mdlá a zchilowala se giž k zahinuťi (UZ 1722); powaž cžloweče, posledne k tomu gidess, totiž k cžloweku, snad giž k časneg smrtyse schilugicimu (Le 1730) 3. (o veci, ploche) nakláňať sa, obyč. smerom nadol: wie-ly swedek, ktere gest to Hnylo, tye ubočze za Hnylim potokem od pulnoczy k wychodu se schilugicz? (LIPTOV 1692); x. pren inclinat se sol: schyluge se slunko (KS 1763) zapadá