sborník1, -a m. súbor vedeckých štúdií al. umeleckých prác usporiadaných z istého hľadiska (napr. podľa témy, cieľa, pri istej príležitosti) do jednotného celku: s. prác vysokej školy; s. revolučnej, sociálnej, ľúbostnej poézie; s. ľudových piesní; rukopisný s.; Prezerala si sborník mladých poetov. (Tat.);
sborníkový1 príd.;
sborníček, -čka m. zdrob. expr.
sborník2, -a m. účt. druh účtovnej knihy, dennik;
sborníkový2 príd.: s-é účtovníctvo účtovnícka metóda, pri ktorej sa položky zapisujú do sborníka (denníka) a potom do hlavnej knihy