šarkan -a mn. N a A -y m.
1. rozpráv. obluda s podobou okrídleného jaštera, drak: sedemhlavý š., ohnivý š.;
pren. pejor. živ. mn. -i zlý človek
2. (papierová) hračka púšťaná na špagáte do vzduchu: púšťať š-a
● expr. letieť ako š. prudko;
šarkanica -e -níc ž.;
pren. pejor. zlá žena;
šarkaní príd.: š. chvost, š-ia hlava;
šarkanisko -a s. i m. zvel.
šarkan -a m. ‹maď < turk›
1. rozprávková obluda, drak
2. (papierová) hračka púšťaná na špagáte za vetra do vzduchu
šarkan rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera • drak: deväťhlavý šarkan, drak • kniž. leviatan (morská obluda v židovskom bájosloví)
šarkan, -a, mn. č. -y m.
1. rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera, drak: sedemhlavý, dvanásťhlavý š., ohnivý š.;
pren. pejor. o zlom človeku
● letieť, utekať ako š. prudko, rýchlo;
2. druh detskej hračky z papiera a tenkých latiek, ktorá sa púšťa do vzduchu na tenkom povrázku: púšťať š-a;
šarkanisko, -a str. i m. zvel.
(jeden) šarkan; (bez) šarkana; (k) šarkanovi; (vidím) šarkana; (hej) šarkan!; (o) šarkanovi; (so) šarkanom;
(traja) šarkani; (bez) šarkanov; (k) šarkanom; (vidím) šarkanov; (hej) šarkani!; (o) šarkanoch; (so) šarkanmi;
(štyri) šarkany; (bez) šarkanov; (k) šarkanom; (vidím) šarkany; (hej) šarkany!; (o) šarkanoch; (so) šarkanmi;
šarkan m tur/maď rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera, drak: ssarkan samjm dichanjm zabjga kob 1666; co gest sskodliwegssyho od hada, co opowrznegssyho od ssarkana sk 1697; letawy drak neb ssarkan bh 1798; crocodilus: ssarkan ld 18. st; -ový príd: draconites: sarkanovy kamen ld 18. st P atpn Stanislaw Ssarkan v p. ľupči 1540
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich