samotný príd.
1. bez spoločnosti, osamotený, sám: pri jazere sedí s., s-ému je clivo
2. sám (význ. 5): už s-á výhra prekvapila, s. priebeh niečoho
● expr. s. ako palec, prst úplne, celkom sám
opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sám • samotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotný • osamelý • osamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený strom • osirotený • osirelý • osirený • poet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psík • bezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné deti • zabudnutý • nepovšimnutý • stratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekovia • expr.: samučičký • samunký
2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2
osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny • osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou • izolovaný • odlúčený • samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých • sám • expr.: samučký • samučičký • samunký • samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký • pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa • jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť • ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik • opustený • zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba • bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská
p. aj samotársky
2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustý • prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny • opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh • osirelý • osirený • osihotený • zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia
samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sám • osamotený • osamelý: stáť pred domom osamotený, osamelý • opustený • izolovaný • odlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčený • expr.: samučičký • samunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunký • expr. zastar.: samojediný • samojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká
1. sám, bez spoločnosti, osamotený: V kuchyni pri ohni samotný sedáva. (J. Kráľ) Našiel Máriu samotnú na verande. (Vaj.) Podvečer ju stretol samotnú na chodníku. (Kuk.); samotný ako palec (Dobš.); Bolo mi clivo samotnému. (Stod.) Nie je dobre človeku samotnému. (Čaj.)
2. bežnejšie (zdôrazňujúce) sám: Už samotný vzhľad mládenca neveštil nič dobrého (Karv.) sám. Rozosmial sa, ktovie, či nad prasiatkami alebo na samotnej Verone (Laz.) samej. Museli by sme sa hanbiť až do samotnej smrti (Min.) samej;
samotne prísl. zastar. osamote, osamelo: Horáreň samotne stála medzi mohutnými stenami boru. (Vaj.); samotne sediaca pani (Tim.);
samotnosť, -ti ž. zastar. samota, osamelosť: Bývajú ustavične spolu, požívajú samotnosti do dobrej vôle. (Kal.) Čo sily marí samotnosťou? (Sládk.) (Človek) stranou, v samotnosti ide svet stavať. (J. Kráľ) Keď ťa samotnosť, žiaľ clivý skľúči. (Botto)
(jeden) samotný; (bez) samotného; (k) samotnému; (vidím) samotného; (hej) samotný!; (o) samotnom; (so) samotným;
(traja) samotní; (bez) samotných; (k) samotným; (vidím) samotných; (hej) samotní!; (o) samotných; (so) samotnými;
(jeden) samotný; (bez) samotného; (k) samotnému; (vidím) samotný; (hej) samotný!; (o) samotnom; (so) samotným;
(tri) samotné; (bez) samotných; (k) samotným; (vidím) samotné; (hej) samotné!; (o) samotných; (so) samotnými;
(jedna) samotná; (bez) samotnej; (k) samotnej; (vidím) samotnú; (hej) samotná!; (o) samotnej; (so) samotnou;
(štyri) samotné; (bez) samotných; (k) samotným; (vidím) samotné; (hej) samotné!; (o) samotných; (so) samotnými;
(jedno) samotné; (bez) samotného; (k) samotnému; (vidím) samotné; (hej) samotné!; (o) samotnom; (so) samotným;
samotný príd 1. (o človeku, živočíchovi) bez spoločnosti, osamotený, sám: podle rozkazu božiho Mogžess se zachowal a na horu Sinaj samotni se odebral tc 1631; toto remeslo sukeniczke samotnemu nebude sloboda vykonawat ca 1675; (ovca) wtedy blacy, když od ginych samotna se strati gv 1755 • nekterý mocný pán, ale ukrutný poddanstwa swého prenasledowňík, idúce ráz samotný sám bu 1795 celkom sám 2. (o veci, o predmete) jeden, ojedinelý, bez príslušenstva: kolesa okowane samotne s. l. 1686; wdowa gest podobna stromu samotnemu pukanec 1742 o s-é miesto opustené, skryté miesto: tesqva: sámotné mjsta ks 1763; kdo pak gest ten, kterj w samotnjch mjstach se ukrjwa? pt 1796 3. (o stave) slobodný (nie v manželstve): neny dobre byti czloweku samotnemu, vcžinme gemu pomoczniczu podobnu bag 1585; ona, pokud bola samotna a wdowow, bola pry pokogy žiar n. h. 1715; Samuel Lany byl zosskliwil staw samotny a stupugice do stawu manželskeho, pogimal sobe pannu Ewu Paulini zl 18. st 4. (v postavení prívlastku) zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci, priam, dokonca: ráts us moj zivot zpod zléj zbroj vinyátz mu számotnu dussu v szvu milosztz prijátz dž 1752; nektery ho naziwali Janem Krstitelem, samotny s. Peter dokladne wiznal: tu es Xtus, filius Dei vivi okoličné 1771; -e prísl k 1: (svedok) neužjwal tu gistu luku samotne bez sweho testa, any w žiwote, any po geho smrti č. brezovo 1748; (oldomáš) tak se platy, že neb kupec aneb prodawač samotne aneb y spolu platja pukanec 18. st k 2: ssčawa zemežlučj obecne samotne pita, užitečna gest proty wsselikim nedostatkom suchich žil rn 17.–18. st k 3: když by nowotny magister w czechu za geden rok samotne zustawal, nech potom do stawu manželskeho wstaupi ca 1676; (učeníci) bez manželek samotňe žili bn 1796; -osť ž 1. odlúčenie od iných osôb al. vecí, osamelosť, opustenosť, samota: samotnost aneb wytržnost od obcy, ačkolwek neny wždicky chwalihodna, ona wssak k zachowany prikazany božych welmy užjtečna gest sk 1697; taže Dorotha prez wiplneny dwoch rokow, od dnesska ratagicze, tu zde w zamku Orawskom w putiech, a sicze w zime pri ohny, druhim pak časom w samotnosty na stranye zustawat budye veličná 1724 2. slobodný stav, neženatosť, nevydatosť: nebo ona biwsse wdowa w samotnosti zustawa turiec 1672; lepssit gest manželstwy nežli samotnost pop 1723–24; caelibatus: samotnost dsl 18. st