Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

samostatný príd.

1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa

2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo

3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ

4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;

samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;

samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
samostatný; samostatne prísl.; samostatnosť ‑i ž.

jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddeleneindividuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálneosobitneosvezvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovisamostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobkyodb.: solitárnesolitérne: niektoré stromy rastú solitárnezastar. pojedine (Kukučín)


oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelenejednotlivosamostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatnezvlášťosvezastaráv.: osobiteosobitozastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osvesámindividuálne: začal hospodáriť sám, individuálneseparátnehovor. extra: rokovali s každým separátne, extraizolovanehovor. sólo

2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálneosobitoosobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlozvlášťhovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadnezvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledkyveľmi: nijako veľmi nám to nepomohlonevšednenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný programosobitoosobite: osobito výrazný úspechnadpriemernevýnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapechovor. extra: extra účinný prostriedok

porov. aj osobitný 2


samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

p. aj jediný

2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

porov. aj opustený 1

3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

6. p. opustený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

samostatný príd.

1. spoliehajúci sa na vlastné sily a schopnosti, konajúci bez cudzej pomoci: s. človek; s. pracovník; s-é dieťa; Ja som samostatná, mám o všetkom svoje pochopy. (Vaj.)

2. prebiehajúci, vykonávaný, uskutočnený bez cudzej pomoci, rady, vzoru, pôvodný, originálny: s-é myslenie, s. úsudok: s-é konanie, s-á práca, s-é dielo; s-é umenie;

3. nezávislý, slobodný (najmä politicky al. hospodársky): s. štát, národ; s. národný život; Chcel by byť samostatným stolárom (Gab.) mať vlastnú dielňu. Kázal mu dobrým, samostatným gazdom pri daniach nechať reštanciu (Vaj.) samostatne hospodáriacim; s. remeselník, živnostnik, obchodník; s. roľník; s. podnikateľ; s-é podnikanie;

4. existujúci oddelene, nezávisle od iných vecí al. javov, dajúci sa rozlíšiť, tvoriaci osobitný celok, osobitný: s-á veda ktorá nie je iba čiastkovou disciplínou al. pomocnou náukou; s-á existencia niečoho; tvoriť s. celok, útvar; s-á kniha, s. spis; s. diel, s-á časť niečoho; s-á kapitola; s-á obec; s. vývin; s-é slovo majúce vlastný význam samo osebe; s. pojem; Štúr, Hodža a Hurban dávajú základ samostatnej literatúre slovenskej. (Vlč.) Stanica žije svojím samostatným životom. (Vám.)

5. lepšie osobitný, jednotlivý: písmená na samostatných klávesoch osobitných, jednotlivých; podať s-é odvolanie osobitné; každý kus tvorí s. predmet osobitný;

samostatne prísl.

1. bez cudzej pomoci, vlastnými silami, nezávisle: s. pracovať, s. konať, s. si počínať; s. rozhodovať o niečom; s. žiť, s. myslieť; samostatne vytvorená koncepcia (Vaj.); s. hospodáriaci roľníci;

2. lepšie osobitne, jednotlivo, osve: s. skúmať každý jav osobitne; s. vymedzený pojem osobitne; s. namontovaný prístroj osobitne; báseň vyšla samostatne osobitne, osve; s. balený výrobok jednotlivo, osobitne;

samostatnosť, -ti ž.

1. spoliehanie sa na vlastné sily a schopnosti: umelecká s., priúčať dieťa s-i; Mierniť som musela ten pud k samostatnosti. (Vans.) Zachcelo sa jej ukázať ženskú samostatnosť. (Jes-á)

2. nezávislosť, sloboda: štátna, národná, politická s; hospodárska s.; vyhlásenie s-i; nadobudnúť, stratiť štátnu s.

Morfologický analyzátor

samostatný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) samostatný; (bez) samostatného; (k) samostatnému; (vidím) samostatného; (o) samostatnom; (so) samostatným;

(traja) samostatní; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatných; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jeden) samostatnejší; (bez) samostatnejšieho; (k) samostatnejšiemu; (vidím) samostatnejšieho; (o) samostatnejšom; (so) samostatnejším;

(traja) samostatnejší; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejších; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jeden) najsamostatnejší; (bez) najsamostatnejšieho; (k) najsamostatnejšiemu; (vidím) najsamostatnejšieho; (o) najsamostatnejšom; (s) najsamostatnejším;

(dvaja) najsamostatnejší; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejších; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) samostatný; (bez) samostatného; (k) samostatnému; (vidím) samostatný; (o) samostatnom; (so) samostatným;

(dva) samostatné; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatné; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jeden) samostatnejší; (bez) samostatnejšieho; (k) samostatnejšiemu; (vidím) samostatnejší; (o) samostatnejšom; (so) samostatnejším;

(tri) samostatnejšie; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jeden) najsamostatnejší; (bez) najsamostatnejšieho; (k) najsamostatnejšiemu; (vidím) najsamostatnejší; (o) najsamostatnejšom; (s) najsamostatnejším;

(tri) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;


ženský rod

(jedna) samostatná; (bez) samostatnej; (k) samostatnej; (vidím) samostatnú; (o) samostatnej; (so) samostatnou;

(dve) samostatné; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatné; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jedna) samostatnejšia; (bez) samostatnejšej; (k) samostatnejšej; (vidím) samostatnejšiu; (o) samostatnejšej; (so) samostatnejšou;

(tri) samostatnejšie; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jedna) najsamostatnejšia; (bez) najsamostatnejšej; (k) najsamostatnejšej; (vidím) najsamostatnejšiu; (o) najsamostatnejšej; (s) najsamostatnejšou;

(dve) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;


stredný rod

(jedno) samostatné; (bez) samostatného; (k) samostatnému; (vidím) samostatné; (o) samostatnom; (so) samostatným;

(štyri) samostatné; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatné; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jedno) samostatnejšie; (bez) samostatnejšieho; (k) samostatnejšiemu; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejšom; (so) samostatnejším;

(tri) samostatnejšie; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jedno) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejšieho; (k) najsamostatnejšiemu; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejšom; (s) najsamostatnejším;

(štyri) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

samostatne: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor