samostatný príd.
1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa
2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo
3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ
4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;
samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;
samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i
samostatne 2. st. -nejšie prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddelene • individuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálne • osobitne • osve • zvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovi • samostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobky • odb.: solitárne • solitérne: niektoré stromy rastú solitárne • zastar. pojedine (Kukučín)
oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitne • jednotlivo • osve • samostatne • zvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášť • separátne • hovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extra • osamotene • osihotene • izolovane • sám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovane • odlúčene • odtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov
osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo
2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo
3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok
porov. aj osobitný 2
samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť
2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
1. spoliehajúci sa na vlastné sily a schopnosti, konajúci bez cudzej pomoci: s. človek; s. pracovník; s-é dieťa; Ja som samostatná, mám o všetkom svoje pochopy. (Vaj.)
2. prebiehajúci, vykonávaný, uskutočnený bez cudzej pomoci, rady, vzoru, pôvodný, originálny: s-é myslenie, s. úsudok: s-é konanie, s-á práca, s-é dielo; s-é umenie;
3. nezávislý, slobodný (najmä politicky al. hospodársky): s. štát, národ; s. národný život; Chcel by byť samostatným stolárom (Gab.) mať vlastnú dielňu. Kázal mu dobrým, samostatným gazdom pri daniach nechať reštanciu (Vaj.) samostatne hospodáriacim; s. remeselník, živnostnik, obchodník; s. roľník; s. podnikateľ; s-é podnikanie;
4. existujúci oddelene, nezávisle od iných vecí al. javov, dajúci sa rozlíšiť, tvoriaci osobitný celok, osobitný: s-á veda ktorá nie je iba čiastkovou disciplínou al. pomocnou náukou; s-á existencia niečoho; tvoriť s. celok, útvar; s-á kniha, s. spis; s. diel, s-á časť niečoho; s-á kapitola; s-á obec; s. vývin; s-é slovo majúce vlastný význam samo osebe; s. pojem; Štúr, Hodža a Hurban dávajú základ samostatnej literatúre slovenskej. (Vlč.) Stanica žije svojím samostatným životom. (Vám.)
5. lepšie osobitný, jednotlivý: písmená na samostatných klávesoch osobitných, jednotlivých; podať s-é odvolanie osobitné; každý kus tvorí s. predmet osobitný;
samostatne prísl.
1. bez cudzej pomoci, vlastnými silami, nezávisle: s. pracovať, s. konať, s. si počínať; s. rozhodovať o niečom; s. žiť, s. myslieť; samostatne vytvorená koncepcia (Vaj.); s. hospodáriaci roľníci;
2. lepšie osobitne, jednotlivo, osve: s. skúmať každý jav osobitne; s. vymedzený pojem osobitne; s. namontovaný prístroj osobitne; báseň vyšla samostatne osobitne, osve; s. balený výrobok jednotlivo, osobitne;
samostatnosť, -ti ž.
1. spoliehanie sa na vlastné sily a schopnosti: umelecká s., priúčať dieťa s-i; Mierniť som musela ten pud k samostatnosti. (Vans.) Zachcelo sa jej ukázať ženskú samostatnosť. (Jes-á)
2. nezávislosť, sloboda: štátna, národná, politická s; hospodárska s.; vyhlásenie s-i; nadobudnúť, stratiť štátnu s.